Kreativita | bariéry kreativity

Bariéry kreativity

Netreba zabúdať, že na kreativitu majú vplyv bariéry, ktoré môžu skresliť výsledky testov. James L. Adams vytvoril všeobecne uznávanú kategorizáciu bariér tvorivého myslenia, ktoré rozdelil do štyroch skupín:

  • percepčné bariéry
  • bariéry kultúry a prostredia
  • emočné bariéry
  • intelektové a výrazové bariéry

Percepčné bariéry

Bariéry vnímania skutočne môžu brániť človeku, správne pochopiť informácie, ktoré potrebuje na riešenie problému, alebo naopak pochopiť aj sám problém. Podľa Adamsa poznáme tieto percepčné bariéry:

  • nedokonalé vymedzenie problému – problém musí byť jasne a zreteľne formulovaný, dobre vymedzený a správne ohraničený
  • zlé vymedzenie problému – ak je problém priširoko alebo priúzko vymedzený, zapadne do spleti súvisiacich problémov
  • priveľmi autokritický riešiteľ sa zahrabe do riešenia problému a napokon ani podstatu problému nerieši
  • neschopnosť posudzovať problém z viacerých hľadísk – ak chceme komplexne riešiť problém, musíme rozhodne uplatniť viackriteriálne hľadiská a multidimenzionálny prístup
  • problém vidíme tak ako iní chcú aby sme ho videli – správny riešiteľ si nedá inplantovať riešenie od niekoho iného, ale dokáže sa na problém pozrieť nekonvenčne a aj ho riešiť nonkonformne; stereotypnosť je hrobom tvorivého prístupu
  • presýtenosť a nadbytočnosť (redundantnosť) informácií – veľa informácií, ktoré navyše dochádzajú ešte aj počas riešenia problému oslabuje tvorivú aktivitu riešiteľa
  • slabé využívanie všetkých zmyslov – mnohé inšpiračné podnety môžeme získať aj inými zmyslami ako zrakom alebo sluchom a preto sa ich tiež usilujeme využiť

Bariéry kultúry a prostredia

Spoločenské prostredie a jeho kultúra môžu byť významným retardantom tvorivej práce.

  • fantázia je zbytočná – to však nie je pravda lebo bez nej je tvorivosť nezmyselná, lebo bez nej je tvorivosť nemysliteľná, podporuje ju intelekt a emócie
  • hravosť je len doménou detí? – rozhodne nie, lebo mnohé veľké diela vznikli práve v hravej atmosfére kultúrne aktívneho prostredia
  • pôsobí humor stimulujúco? – dozaista, lebo vytvára srdečnú, priateľskú, otvorenú a často veľmi podnetnú atmosféru „otvorených duší“
  • tradícia alebo dynamická zmena? – tradície majú svoj historický význam v mnohých odvetviach, ale v tvorivom rozlete a inovatívnosti pôsobia skôr bariérovo ako podnetne, lebo sa usilujú udržať predchádzajúci stav
  • podmienkou riešenia problému je tvorivé myslenie a dostatok prostriedkov – tvorivé myslenie môže posunúť naše poznanie preto, lebo je založené na vedeckom prístupe, realizovať však veľké a originálne myšlienky si neraz vyžaduje dostatok finančných prostriedkov
  • tabuizovanie prístupov – tvorivý rozlet by nemal poznať nedotknuteľné, zakázané a tabuizované oblasti, tvorivý človek by mal byť natoľko kritický, aby včas rozpoznal, čo je spoločensky prospešné a čo nie

Tvorivosť možno podporovať rôznym spôsobom, ale za najdôležitejšie pokladáme prejavy dôvery, vhodnú motiváciu, primerané ocenenie výsledkov a voľnosť v konaní podmienenú dobrým výsledkom v práci.

Emočné bariéry

Emočné bariéry často pôsobia ako brzda najmä ak tvorivý človek kriticky skúma svoje nápady.

  • strach urobiť omyl, zlyhať a riskovať – strach je zlý radca a veľmi brzdí tvorbu nápadov; bojazlivý človek sa bojí riskovať, bojí sa neúspechu a zlyhania, radšej tvorí len v malom rozsahu, kde je menšie riziko ale to nie je ono; tvorivosť potrebuje iskru, zápal a odhodlanie
  • nechuť preniknúť do zdanlivého chaosu – synergetika nás naučila inak sa pozerať na chaos, ktorý chápeme ako východiskový stav, do ktorého vnášame systém; tvorivý človek musí vynikať úsilým usporiadať novým spôsobom to, čo iný označujú ako chaos
  • je ľahšie nápady posudzovať ako ich tvoriť – tvporivý človek neobľubuje ak niekto hodnotí jeho prácu kontinuálne, po etapách, lebo tým vlastne do riešenia vnáša stres termínov, predčasné hodnotenie zbavuje riešiteľa snahy hlbšie preniknúť do riešenia problému
  • neschopnosť relaxovať a spať nad problémom – problém nie j možné riešiť systémom: štart – cieľ, skúsený riešiteľ ráta s inkubačnou dobou, počas ktorej relaxuje a čaká na dozrievanie riešenia, ak to nevie kvalita výsledku je evidentne horšia
  • nereagovanie na výzvu – ak nikto aj napriek výzve nereaguje na ponuku riešiť problém, príčinou môže byť neschopnosť vnímať problém, prípadne malá alebo nulová motivácia
  • veľká zainteresovanosť na rýchlom riešení – ak motivujeme riešiteľov napríklad neúmerne vysokou obmenou, bude riešenie síce rýchle, ale rozhodne nie kvalitné
  • chybná predstavivosť – tvorivosť vyžaduje znalosť dokonalej manipulácie s predstavami, ich vzájomné kombinovanie, spájanie, alebo aj fantazírovanie
  • odlíšiť realitu od fantázie – fantázia musí byť fantáziou, lebo ak sa veľmi priblíži k realite, stratí túto vlastnosť, tvorivý človek nemôže existovať bez fantázie

Intelektové a výrazové bariéry

Intelektové bariéry vyplývajú z nedostatočných intelektuálnych predpokladov a chybnej mentálnej taktike. Výrazové bariéry sú prejavom nedostatku interpretovať myšlienku niekomu, ale často aj sebe samému.

  • riešením problémov nesprávnym jazykom – netreba podliehať vízii ustáleného a jediného riešenia problému
  • použitie chybnej stratégie na riešenie problému – ku každému zámku možno nájsť pravý kľúč, len to vyžaduje zvoliť vhodnú stratégiu a tá nemusí byť len jedna
  • nevhodný jazyk na zaznamenanie myšlienky – myšlienku musíme vždy vyjadriť vhodným jazykom, myšlienku na vyjadrenie ktorej potrebuje spisovateľ 2 – 3 strany textu, vie napr. ilustrátor vyjadriť jednou kresbou[43]

Iracionále presvedčenia ako bariéra tvorivosti

Ako špecifický prípad bariér kreativizácie osobnosti či prostredia bola sledovalná miera iracionálnych presvedčení. Zvýšená miera iracionálnych presvedčení sa ukázala ako potenciálna bariéra tvorivosti. Súvisí negatívne s originalitou a fantazijnou zložkou myslenia. Rozlíšili sa dva typy tvorivého hypoteticko-interpretačného štýlu: 1. s uplatnením fantázie, 2. vedecký štýl. Kvalitatívna analýza potvrdila diferencované vzťahy medzi oboma štýlmi (typmi). Racionálnejšie osoby vykazujú vyššiu kvalitu tvorivej produkcie. Porovnanie dospelých a mládeže ukázalo rozdiely tak v celkovej miere iracionálnych presvedčení, ako aj vo faktoroch bezmocnosti, externálnej vulnerability a vo faktore perfekcionizmu. Faktor iracionálnej idealizácie sa ukázal ako brzdiaci kvantitu i kvalitu vedeckého typu hypoteticko-interpretačného myslenia (Kordačová, 1994a, b, c). [44]

Konformita ako bariéra tvorivosti

Účinky konformity, ktorá sa považuje vo všeobecnosti za jednu z kľúčových bariér tvorivosti a jej protipólu – nezávislosti, sa sledovali pri rozhodovaní v pro a antisociálnych dilemách. Pri zisťovaní vzťahov tvorivosti a prosociálnych aspektov konformity sa ukázali pozitívne vzťahy tvorivých schopností k nekonformnému správaniu v kvantitatívnych i kvalitatívnych ukazovateľoch. Pri rozhodovaní sa v sociálnych dilemách v smere nezávislosti či konformity zohráva významnú úlohu flexibilita myslenia. Významné vzťahy vykazovala k nekonformnému správaniu u vysoko tvorivých a v ich chápaní sociálnych, resp. morálnych noriem. V kvalite argumentácie pri zdôvodňovaní prosociálneho i antisociálneho správania boli tieto významné rozdiely: u vysoko tvorivých prevažovalo zdôvodňovanie rolovým správaním, reciprocitou a ochotou riskovať, nízko tvoriví uvádzali ako najčastejší dôvod na prosociálne a antisociálne správanie konformitu so skupinou (Kusá, 1994a, b, c, 1995a, b, 1996a, b).[45]

Hodnotenie kreativity ako bariéra tvorivosti

Na vyhodnotenie tvorivých produktov treba mať vedomosti a istú skúsenosť. Prirodzene, zle hodnotia tvorivosť tí učitelia, ktorí neumožňujú žiakom, aby boli na vyučovaní tvorivý. Práca žiakov je stereotypná a učitelia vyžadujú najmä reproduktívne, konvergentné odpovede. (A.T.Woolfolk, 1980) Táto neschopnosť pramení z hlboko zakorenených postojov a hodnôt. (Trefinger, Ripple a Dacey, 1968). Toto všetko sú takisto bariéry tvorivosti, s ktorými sa neustále potýkame. Dôkazom tohto stavu je E. P. Torrence (1975), ktorý uskutočnil 20 neúspešných štúdií, kde chcel skúmať metódy prostredníctvom ktorých by učiteľom pomohol rozvíjať kreativitu u študentov základných škôl. Sám považuje za príčinu nasledujúce skutočnosti:

  • osobnostné rysy učiteľov a ich názor na to, čo sa od nich očakáva, prekážajú zmenám v štýle výuky
  • zmena je obťažná, pretože priemerný učiteľ predpojato kritizuje a opravuje prácu svojich študentov, namiesto toho, aby bol naklonený neobvyklým nápadom, bolo zistené, že priemerný učiteľ často prerušuje študentov počas rozprávania, aby učinil hodnotiacu poznámku týkajúcu sa spôsobu ich myslenia a snažiacu sa napraviť ich prácu
  • učitelia nepodporujú zaujímavé, originálne odpovede, snáď preto, že ich ako také nie sú schopní rozpoznať
  • učitelia tiež niekedy nedokážu chrániť študentov s výnimočnými schopnosťami tvorivého myslenia, ktorí sú často vystavení tlakom redukujúcim ich produktivitu a originalitu a ktorým sa často dostáva menej dôvery, než akú by si zasluhovali za svoj pozitívny prínos k úspechu skupiny[46]
Iné jazyky
Afrikaans: Kreatiwiteit
العربية: إبداع
asturianu: Creatividá
azərbaycanca: Yaradıcılıq
беларуская: Творчасць
беларуская (тарашкевіца)‎: Творчасьць
български: Творчество
català: Creativitat
čeština: Tvořivost
Deutsch: Kreativität
English: Creativity
Esperanto: Krepovo
español: Creatividad
eesti: Loovus
euskara: Sormen
فارسی: خلاقیت
suomi: Luovuus
français: Créativité
galego: Creatividade
עברית: יצירתיות
हिन्दी: सृजन
hrvatski: Kreativnost
Bahasa Indonesia: Daya cipta
íslenska: Sköpunargáfa
italiano: Creatività
日本語: 創造力
한국어: 창의성
lietuvių: Kūrybiškumas
latviešu: Radošums
Bahasa Melayu: Daya kreatif
Nederlands: Creativiteit
português: Criatividade
română: Creativitate
русский: Творчество
srpskohrvatski / српскохрватски: Kreativnost
Simple English: Creativity
српски / srpski: Стваралаштво
svenska: Kreativitet
Türkçe: Yaratıcılık
українська: Творчість
Tiếng Việt: Tư duy sáng tạo
中文: 創造力
粵語: 創意