Zapisovač letových údajov

Jeden z bežných typov zapisovača letových údajov.
Veľký oranžový valec je ochranná schránka s pamäťovými modulmi. Hranaté puzdro vpravo obsahuje pomocnú elektroniku. Malý nenastriekaný valček vľavo je ultrazvukový maják.
Zapisovač z letu West Air Sweden 294 v stave po náraze do terénu vo vysokej rýchlosti. Napriek rozsiahlej fragmentácii trosiek lietadla a čiastočnej deštrukcii puzdra zapisovača bolo možné údaje z pamäťových modulov získať.
David Warren s jeho prototypom zapisovača (vpravo)
Detail ultrazvukového majáka (ULB), umiestneného zvonka na puzdre zapisovača

Zapisovač letových údajov (iné názvy: čierna skrinka, letový zapisovač, angl. Flight Recorder) je elektronické zariadenie na bezpečné ukladanie vybraných údajov o prevádzke lietadla. Záznam možno v prípade mimoriadnej situácie, havárie alebo katastrofy použiť ako dôkaz resp. zdroj informácií pri vyšetrovaní príčin.

Donedávna bol samostatným prístrojom hlasový zapisovač, ktorý na magnetickú pásku nahrával hlasy v pilotnej kabíne, rádiovú komunikáciu a niekoľko ďalších, zväčša zvukových údajov. S postupom zdokonaľovania elektroniky a miniaturizácie bola technológia zapisovania na magnetickú pásku prekonaná a postupne sa hlasový zapisovač zlúčil s palubným zapisovačom v jeden prístroj so záznamom na pevnú pamäť (NVRAM).[1]

Napriek hovorovému názvu „čierna skrinka“ má zapisovač spravidla krikľavo oranžovú farbu kvôli ľahšiemu spozorovaniu pri hľadaní.

História

Prvú verziu zapisovača letových údajov vyrobili vo Francúzsku v roku 1939 François Hussenot a Paul Beaudouin. Bol založený na fotografickom základe a tvoril ho 8 metrov dlhý a 88 milimetrov široký fotografický film. Opticky sa na ňom zaznamenávali niektoré parametre. Jeho nevýhodou bolo obtiažne spracovanie a jednorazové použitie, keďže pre každý let potreboval zapisovač nový film. Bol taktiež málo odolný voči vysokým teplotám a nárazu.

Angličania Len Harrison and Vic Husband preto po druhej svetovej vojne vyvinuli zapisovač odolný proti nárazu a plameňom. Ako záznamové médium používal medenú fóliu.

Prvý prototyp moderného typu zapisovača (FDR/CVR z angl. Flight Data Recorder/Cockpit Voice Recorder – zapisovač letových údajov/zapisovač hlasu v kokpite) zostrojil v roku 1956 David Warren z Austrálie. Používal bežný typ magnetofónovej pásky a vydržal teploty rádovo stovky stupňov Celzia po dobu desiatok minút.

So zdokonaľovaním technológie sa rozmery, odolnosť a množstvo zapisovaných údajov zlepšovali.

Iné jazyky
azərbaycanca: Qara qutu (nəqliyyat)
bosanski: Crna kutija
català: Caixa negra
dansk: Sort boks
Deutsch: Flugschreiber
euskara: Kutxa beltz
فارسی: جعبه سیاه
Bahasa Indonesia: Kotak hitam
italiano: Scatola nera
Basa Jawa: Kothak ireng
한국어: 블랙박스
português: Caixa negra
Simple English: Flight recorder
svenska: Svarta lådan
Türkçe: Kara kutu
oʻzbekcha/ўзбекча: Qora quti
Tiếng Việt: Bộ lưu chuyến bay