Tristan a Izolda (opera)

Tristan a Izolda
Tristan und Isolde
Tristan.jpg
Ilustrácia Ferdinanda Leekeho inšpirovaná druhým dejstvom opery
Vznik
HudbaRichard Wagner
LibretoRichard Wagner
PredlohaGottfried von Strassburg: Tristan
Obdobie vzniku1857 - 1859
Premiéra
10. júna 1865
Kráľovské dvorné a národné divadlo, Mníchov
Informácie o predstavení
Jazyknemčina
Počet dejstiev3
Miesto a čas dianiaÍrsko a Bretónsko, stredovek
Približná dĺžka225 min.

Pozri tiež Zoznam opier

Tristan a Izolda je opera (hudobná dráma) nemeckého skladateľa Richarda Wagnera. Patrí medzi jeho najvýznamnejšie diela. Opera s jej novátorským využitím harmónií, chromaticizmu a orchestrálnych farieb patrí medzi miľníky vo vývoji západnej hudby a mala veľký vplyv na ďalších skladateľov. Predznamenala atonalitu a spolu s Debussyho Faunovym popoludním tvorí prelom medzi hudbou 19. a 20. storočia.

Operu charakterizuje erotická tajomná atmosféra. Skladateľ sa tu najviac priblížil myšlienke vnútornej drámy,vonkajšie okolnosti majú podradnú úlohu. Dielo bolo ovplyvnené filozofiou Arthura Schopenhauera.

Charakter hudby a jeho význam

Opera znamenala prelom nielen vo Wagnerovej tvorbe, ale v európskej hudbe ako takej a ovplyvnila jej ďalšie smerovanie. Novum spočívalo predovšetkým v harmonickej stránke diela a použití obohatených akordov a nedokončených a predlžovaných harmonických kadencií. Hoci sa tieto prvky vyskytujú v hudbe už od obdobia renesancie, Wagner ich využil cielene vo veľkej miere, v priebehu celého diela a sú spoluzodpovedné za špecifickú atmosféru opery, vyvolávajúce pocity túžby a nenaplneného očakávania. Najlepším príkladom nedokončenej kadencie je azda zamilovaný duet Tristana a Izoldy v druhom dejstve ("Wie sie fassen, wie sie lassen..."), kedy po dlhej gradácií sledu akordov, melodickej linky i dynamiky prichádza v poslednom momente namiesto očakavaného a uspokoujujúceho záverečného akordu ostrý disonantný akord v podobe prerušenia mileneckého páru Kurwenalom ("Rette Dich, Tristan!"). Rovnaká kadencia je ukončená až v záverečnej árií Mild und Leise. Veľkoryso využívané obohatené harmónie predstavujú akýsi odklon od tradičného tonálneho systému a určitým spôsobom tak anticipuje atonalitu, ktorá sa v plnej miere vyvinula v 20. storočí. Najznámejším príkladom Wagnerovej uvoľnenej tonality je slávny Tristanovský akord.

Tristanovský akord

Je to disonantne znejúci akord, ktorý tvoria tóny F, H, Dis a Gis. Prvýkrát sa objavuje v treťom takte predohry, neskôr v šiestom, desiatom, dvanástom takte a niekoľkokrát počas celej opery.

Zápis prvých štyroch taktov opery, Tristanovský akord sa objavuje na začiatku tretieho taktu: TristanChord.svg

Nahrávka prvých štyroch taktov opery


Iné jazyky
português: Tristan und Isolde
Simple English: Tristan und Isolde
Tiếng Việt: Tristan und Isolde