Tektonická platňa

Tektonické platne

Tektonická platňa alebo litosférická platňa je mohutná kryha pevnej zemskej kôry a časti vrchného plášťa (litosféry). Zemský povrch je pokrytý 12 väčšími a radom (okolo 40) menších platní (mikroplatní)[1].

Rozmery a tvar platní sú variabilné: od obrovských (Eurázijská platňa), až po maličké, takzvané mikroplatne (Anatólska platňa). Hrúbka platní je tiež značne kolísavá, od prakticky nulovej v stredooceánskych chrbátoch, až po cca 80 km pod Himalájami. Je tvorená dvoma typmi kôry: oceánskou a pevninskou, ktoré sa odlišujú chemickým zložením, ako aj fyzikálnymi vlastnosťami. Pod platňami sa nachádza relatívne duktilná (ale neroztavená) časť plášťa: astenosféra.

Hranice platní nekorešpondujú s hranicami kontinetov (resp. kontinentálnej zemskej kôry), pretože sú zväčša zložené z kontinentálnej ako aj oceánskej kôry. Napr. Severoamerická platňa nepokrýva len Severoamerický kontinent, ale aj Grónsko, časť Sibíri, sever Japonska a celý severozápadný Atlantický oceán.

Iné jazyky
aragonés: Placa tectonica
asturianu: Placa teutónica
беларуская: Літасферная пліта
български: Тектонска плоча
Esperanto: Tektona plato
eesti: Laam
հայերեն: Լիտոսֆերա
日本語: プレート
한국어: 판 (지각)
Nederlands: Tektonische plaat
norsk nynorsk: Jordskorpeplate
português: Placa tectónica
srpskohrvatski / српскохрватски: Litosferne ploče
slovenščina: Tektonska plošča
српски / srpski: Литосферна плоча
українська: Літосферна плита
Tiếng Việt: Mảng kiến tạo
粵語: 板塊