Suchoj Su-7

Suchoj Su-7
Sukhoi Su-7BKL, Poland - Air Force AN2202869.jpg
Suchoj Su-7BKL poľských vzdušných síl, 1991
Typ stíhací bombardér a bojové lietadlo
Výrobca OKB Suchoj
Prvý let 7. septembra 1955
Zavedený 1959
Vyradený 1986 (ZSSR)
Hlavný používateľ VVS ZSSR
Výroba 19571972
Vyrobených 1 847

Suchoj Su-7 (v kóde NATO: Fitter-A) bol sovietsky prúdový taktický stíhací bombardér, ktorý vznikol na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Prvý prototyp vzlietol v roku 1955 a lietadlo sa začalo sériovo vyrábať od roku 1957. Bolo počítané s tým, že tento stroj bude schopný vykonávať jadrové útoky. Predpokladalo sa, že lietadlá budú musieť operovať z nespevnených pristávacích plôch, a preto bol podvozok vybavený kolesami s nízkotlakovými pneumatikami a doplnený hydraulicky vysúvateľnými lyžinami.

Lietadlá Suchoj Su-7 boli aj vo výzbroji Česko-slovenskej ľudovej armády.

Vznik a vývoj

Pavel Osipovič Suchoj začal svoju kariéru leteckého konštruktéra v 30. rokoch 20. storočia v ruskom vývojovom leteckom úrade ( v ruštine OKB), ktorý riadil v tom čase Andrej N. Tupolev. V čase nemeckej invázie do ZSSR, v lete 1941, sa Suchoj vypracoval na vedúceho svojej vlastnej konštrukčnej kancelárie. Avšak napriek tomu, že sa mu podarilo navrhnúť viacero sľubných konštrukcií, z viacerých dôvodov ani jedna z nich neuspela, pričom výsledkom bolo zatvorenie konštrukčnej kancelárie v roku 1949. V roku 1953, po Stalinovej smrti, sa vďaka nátlaku podarilo Suchojovi vrátiť na čelo svojej konštrukčnej kancelárie. Prvou úlohou obnovenej kancelárie bol vývoj novej taktickej a záchytnej stíhačky pre vzdušné sily ZSSR (VVS). Základom oboch strojov mal byť pokročilý motor AL-7F s prídavným spaľovaním, ktorý sa vyvíjal v továrni na výrobu motorov, ktorej šéfom bol Archip Ľuľka.

Nákres prototypu S-1.

Na základe odporúčaní získaných od hlavného inštitútu aerodynamiky a hydrodynamiky (CAGI) Suchoj predstavil dva konštrukčné návrhy, ktoré boli veľmi podobné, až na rozdielne usporiadanie krídel. Prvý z nich mal delta krídlo, a továrenské písmeno „T“. Bol zvažovaný na použitie v úlohe taktickej a zároveň aj záchytnej stíhačky, a niesli označenia T-1 a T-3, pričom T-3 (záchytný stíhač) mal zabudovaný radar. Druhý návrh obsahoval šípovité krídlo, a bol označovaný ako „S“ (strelovidnij – šípovitý). Ako prototyp taktickej stíhačky bol označený S-1. Obe stroje mali v prednej časti otvor na prístup vzduchu k motoru a výfuk v zadnej časti, šípovité chvostové plochy a bublinový prekryt kabíny.

Ako sa ukázalo, výber delta krídla pre záchytnú stíhačku bol dobrým krokom pre kvalitný výkon vo veľkých výškach. Návrh T-1 bol zanechaný, no koncept záchytného stíhača T-3 sa neskôr vyvinul do stroja Suchoj Su-9. Koncept S-1, so šípovitým krídlom poskytoval lepšiu ovládateľnosť v menších výškach, čím ho robil vhodným na rolu taktickej stíhačky. Bolo udelené povolenie na začatie vývoja, pričom prvý prototyp a stroj na pozemné skúšky boli postavené v roku 1955. Prototyp S-1 sa prvýkrát vzniesol 8. septembra 1955, pilotovaný skúšobným pilotom A.G. Kočetkovom.

Koncept S-1 bol pre sovietske letectvo veľkým krokom vpred, avšak skúšobné lety neprebiehali až tak hladko. Motory AL-7F sa ukázali problematickými. Napriek tomu bolo evidentné, že stroj mal vysoký potenciál; počas skúšobného letu v apríli 1956 s ním dosiahol pilot V.N. Machalin rýchlosť 2 170 km/h v priamom lete, čo bolo oveľa viac než stanovovali požiadavky. Ešte predtým než bol stroj odoslaný k vojsku na letové skúšky, bolo udelené povolenie na produkciu malej série, určenej na skúšky, pod názvom Su-7. Lietadlo bolo predstavené 24. júna 1956 na leteckej prehliadke na letisku Tušino pri Moskve. Pozorovatelia NATO mu udelili kódové označenie „Fitter“, čo bolo neskôr po zavedení novších verzií Su-7 upravené na „Fitter-A“.

Pohľad na jednu z lyží na podvozku Su-7BKL a podvesenú raketnicu so 16 kusmi 57 mm rakiet

Verzia „Fitter-A“ bol jednou z prvých sovietskych nadzvukových stíhačiek a trpela podobnými obmedzeniami ako v tom čase mnoho jej protivníkov – nízka výdrž, malý dolet a obmedzený náklad zbraní (1 000 kg). Typická výzbroj Su-7 zahŕňala:

  • 2 ks 500 kg bômb FAB-500
  • 2 podvesné raketnice, každá s 16 kusmi 57 mm neriadených rakiet
  • 2 podvesy na ktorých bolo upevnených sedem 16 cm neriadených rakiet
  • 2 neriadené rakety kalibru 240 mm

Let bez prídavných palivových nádrží bol možný, pričom vznikol dodatočný priestor na nesenie ďalších zbraní, no to tak dramaticky skrátilo dolet, že táto konfigurácia sa takmer nepoužívala. Lietadlá Su-7 trpeli vysokou vzletovou a pristávacou rýchlosťou a pri troche neopatrnosti sa mohlo zrútiť aj napriek relatívne vysokej rýchlosti a naraziť na pristávaciu dráhu. Kvôli tomu boli zavedené dvojité brzdiace padáky, čo po pristátí umožnilo prudko znížiť rýchlosť a zamedziť nehody. Na skrátenie vzletu sa používali rakety RATO, ktoré boli po vzlete odhodené, no kvôli svojej vysokej cene boli používané len zriedka. Lietadlo taktiež trpelo tuhým riadením, ktoré však bolo kompenzované spoľahlivým a efektívnym autopilotom.

Medzi jeho kladné vlastnosti patril napríklad dvojitý kanón NR-30 ktorého streľba bola nesmierne účinná. Strieľal náboje kalibru 30 x 155 mm, čo bolo viac než porovnateľný západný kanón Western ADEN/DEFA, strieľajúci náboje kalibru 30 x 113 mm. Lietadlo bolo zároveň veľmi stabilnou zbraňovou platformou, bol ľahko ovládateľný, schopný letieť veľmi rýchlo a hladko tesne nad zemou a bol nebezpečný pre akéhokoľvek protivníka, ktorý sa na neho odvážil v malej výške zaútočiť. Bol veľmi odolný, čo je pre útočný bombardér veľkou výhodou, jeho motor AL-7F mohol nasať aj väčšie predmety a nepoškodil sa, čo by v prípade porovnateľného západného motora skončilo jeho deštrukciou. Vraví sa, že na lietadle nebolo ani jediné označenie „NESTÚPAŤ“ a pitotova trubica bola taká pevná, že sa na nej dali robiť zhyby.

Iné jazyky
العربية: سوخوي سو-7
català: Sukhoi Su-7
čeština: Suchoj Su-7
Deutsch: Suchoi Su-7
English: Sukhoi Su-7
español: Sukhoi Su-7
فارسی: سوخو -۷
suomi: Suhoi Su-7
français: Soukhoï Su-7
עברית: סוחוי-7
हिन्दी: सुखोई एसयू-7
hrvatski: Suhoj Su-7
magyar: Szu–7
Bahasa Indonesia: Sukhoi Su-7
italiano: Sukhoi Su-7
日本語: Su-7 (航空機)
ქართული: სუ-7
Bahasa Melayu: Sukhoi Su-7
Nederlands: Soechoj Soe-7
polski: Su-7
português: Sukhoi Su-7
română: Suhoi Su-7
русский: Су-7
slovenščina: Suhoj Su-7
српски / srpski: Сухој Су-7
svenska: Suchoj Su-7
українська: Су-7
Tiếng Việt: Sukhoi Su-7