Subdukcia

Schematické znázornenie poklesávania oceánskej platne pod kontinentálnu platňu (Čilský typ subdukcie).

Subdukcia je geologický proces, pri ktorom jedna tektonická platňa poklesáva pod druhú. Niekedy sa stretávame s pojmom subdukčná zóna: toto je pomenovanie oblasti, kde sa odohráva daný pokles. Je to miesto častého výskytu zemetrasení a sopečnej činnosti. Subdukčné zóny označujú miesta poklesu litosféry do plášťa, teda „recyklácie“ oceánskej kôry.

Zem je jediná planéta s potvrdenou subdukciou, aj keď na Venuši a Marse sa potvrdil výskyt neaktívnych subdukčných zón. Bez subdukcie by neexistoval pohyb kontinentov a Zem by mala úplne iný tvar ako má teraz.

Morfologicky sa subdukčné zóny prejavujú ako hlboké priekopy na dne oceána (napr. Mariánska priekopa v Pacifiku). Na povrchu sa neďaleko týchto priekop nachádzajú sopečné reťaze (napr. Japonské ostrovy, alebo Andské pásmo). Priekopy a sopečné reťaze sú približne rovnobežné.

Mechanizmus

Kolízia dvoch oceánskych platní za vzniku vulkanického ostrovného oblúka, označovaný ako subdukcia Mariánskeho typu.

Celý mechanizmus poklesu je založený na rozdieloch hustoty jednotlivých vrstiev. Litosféra je vo všeobecnosti ľahšia ako astenosféra, preto na nej „pláva“, ale pokiaľ je litosféra tvorená oceánskym typom kôry ( bazaltami), tak je ťažšia a preto môže poklesávať do astenosféry. Ak je platňa tvorená kontinentálnou kôrou, je ľahšia a preto takéto platne pri kolízii s inou nepoklesávajú, ale vytvárajú pásmové pohoria (tento proces sa nazýva orogenéza). Pri poklesávaní dochádza často k nahromadeniu sedimentov zo subdukovanej oceánskej platne v časti hlbokomorskej priekopy, ktorá je bližšie k ostrovnému oblúku alebo kontinentu v oblasti označovanej akrečný klin. Vznikajú pri tom chaotické zmesi sedimentov označované ako tektonické melanže. [1] V oblasti poklesávania platní bol tiež pozorovaný jav ich ohybu do hora (tzv. bulging) pred tým než vstúpili do subdukčnej zóny. Tento jav spôsobuje elastická deformácia (podobne ako napr. plastové pravítko ohnuté na okraji stola smerom k zemi sa tiež v mieste pred ohybom vyduje dohora).

Subdukcia je mnohými považovaná za najdôležitejší platňovo tektonický pohyb. Sila subdukčných procesov je o rád vyššia ako v prípade iných typov tektonických pohybov.

Subdukčné zóny sú asociované s hlbinnými zemetraseniami. Zvyčajne ich hĺbka nepresahuje 20 km, ale v subdukčných zónach sú epicentrá uložené v hĺbke až 700 km. Tieto pásma sa nazývajú Benioffove zóny a ohraničujú poklesávajúcu litosféru.

Magmatizmus viazaný na sopečné reťaze je generovaný v hĺbkach 100 až 130 km vo vzdialenosti asi 50 až 80 km od priekopy. Magmatizmus má priamu súvislosť s poklesávaním kôry do plášťa, dochádza k parciálnemu taveniu okolitých hornín a výstupu magmy na povrch. Takto je generovaných asi 25 % celkového objemu magmy, ktorá sa dostáva na povrch Zeme.

Iné jazyky
العربية: اندساس
български: Субдукция
भोजपुरी: धँसाव
brezhoneg: Subduktadur
bosanski: Subdukcija
català: Subducció
čeština: Subdukce
dansk: Subduktion
Deutsch: Subduktion
English: Subduction
Esperanto: Subdukcio
español: Subducción
فارسی: فرورانش
français: Subduction
galego: Subdución
עברית: הפחתה
हिन्दी: निम्नस्खलन
hrvatski: Subdukcija
Kreyòl ayisyen: Sibdiksyon
magyar: Szubdukció
Bahasa Indonesia: Subduksi
italiano: Subduzione
日本語: 沈み込み帯
ქართული: სუბდუქცია
한국어: 섭입
lietuvių: Subdukcija
Bahasa Melayu: Zon benam
Nederlands: Subductie
norsk nynorsk: Subduksjon i geologi
occitan: Subduccion
polski: Subdukcja
português: Subducção
română: Subducție
русиньскый: Субдукция
srpskohrvatski / српскохрватски: Subdukcija
Simple English: Subduction
српски / srpski: Субдукција
Türkçe: Yitim zonu
українська: Субдукція
Tiếng Việt: Hút chìm
中文: 隱沒帶