Staroveký Egypt

Staroveký Egypt (Aegyptus Antiqua) na mape z roku 1794 od J. B. B. D’Anvilla
Územie starovekého Egypta s hlavnými sídlami

Staroveký Egypt bola civilizácia staroveku v severovýchodnej časti Afriky. Rozkladala sa pozdĺž spodného toku rieky Níl, približne v rozsahu, ktorý má dnes územie modernej Egyptskej arabskej republiky. Egyptský štát vznikol približne okolo roku 3000 pred Kr. (podľa konvenčnej chronológie)[1] politickým zjednotením Horného a Dolného Egypta prvými panovníkmi.[2] Jeho dejiny prechádzajú radom stabilných ríší, rozdelených nestabilnými časovými úsekmi, ktoré sa nazývajú prechodné obdobia: Stará ríša starej bronzovej doby, Stredná ríša strednej bronzovej doby a Nová ríša neskorej bronzovej doby. Nepretržite sa rozvíjala takmer tri a pol tisícročí.

Egypt dosiahol vrchol počas Novej ríše v ramessovskom období, keď súperil s Chetitskou a Asýrskou ríšou a so štátom Mitanni. Jeho vplyv siahal od Sýrskej púšte na východe, k saharským oázam na západe. Najjužnejšou hranicou ríše bol v tomto období štvrtý nílsky katarakt. Po tomto období začal pomaly upadať. Čelil rôznym inváziám a niekoľkokrát ho okupovali cudzinci (napr. kanaánski Hyksósi, Líbyjci, Núbijci, Asýrčania, Peržania a macedónski Gréci) prevažne v období Tretieho prechodného a Neskorého obdobia. Nakoniec po smrti Alexandra Veľkého jeho satrapa Ptolemaios založil ako Ptolemaios Soter vlastnú ptolemaiovskú dynastiu, ktorá vládla krajine do roku 30 pred Kr., keď sa Egypt stal rímskou provinciou.[3] Provinciálne obdobie neznamenalo úplný zánik egyptskej kultúry, ale jej nasledujúci vývoj bol natoľko poznamenaný vplyvmi iných kultúr, že nemožno hovoriť o samostatnom civilizačnom vývoji.

Jedným z faktorov, ktoré pozitívne prispeli k úspešnému účinkovaniu starovekej egyptskej civilizácie na svetovej historickej scéne, bola schopnosť prispôsobiť sa podmienkam, ktoré poskytovala rieka Níl. Predvídateľné záplavy a riadené zavlažovanie úrodného údolia vytvárali prebytky, ktoré mohli kryť sociálny a kultúrny rozvoj. Prebytočné prostriedky dávali štátu možnosť vynakladať ich na prieskum nerastných ložísk v údolí a v okolitých púštnych oblastiach, na vytvorenie nezávislého písma v ranom období, na organizáciu výstavby a poľnohospodárskych projektov, na obchod so susednými regiónmi a na vojsko, ktoré bolo schopné čeliť nepriateľom a presadiť egyptskú nadvládu. Tieto aktivity motivoval a riadil štátny aparát správcov, kňazov a pisárov vo faraónových službách. Spoluprácu a jednotu obyvateľstva si panovník zabezpečoval zložitým náboženským systémom.[4][5] Úrodnosť nílskeho údolia spolu s efektívne štátom riadenými ľudskými a prírodnými zdrojmi dovoľovali starovekému Egyptu udržiavať si dlhodobú stabilitu, aká chýbala napríklad v nesúrodých štátnych útvaroch Mezopotámie. Okrem toho Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. Jeho bohatstvo, ktoré spomínajú už starovekí autori, v skutočnosti dávalo možnosť širokému rozvoju štátneho zriadenia a kultúrnej spoločnosti.[6]

Staroegyptská civilizácia ako prvá ťažila kameň v lomoch, robila prieskum lokalít a používala stavebné techniky, ktoré umožňovali výstavbu monumentálnych pyramíd, chrámov alebo obeliskov. Využívala matematiku, praktickú a účinnú medicínu. Stavala zavlažovacie systémy, poznala rozvinuté techniky poľnohospodárskej produkcie a stavala prvé známe lode.[7] Priniesla egyptskú fajansu a technológiu výroby skla, nové literárne útvary alebo prvú známu mierovú zmluvu vo svetovej politike.[8] Zanechala trvalé a nenahraditeľné dedičstvo. Napodobňovanie jej umenia a architektúry bolo v neskoršom staroveku rozšírené a dnes sú staroegyptské artefakty skoro v každom kúte sveta. Monumentálne pozostatky staroegyptskej civilizácie po storočia inšpirovali cestovateľov a umelcov. Archeologické objavy a nálezy v ranom období moderných svetových dejín umožnili neskorší vedecký výskum a následné ocenenie kultúrneho dedičstva starovekého Egypta.[9]

Iné jazyky
Afrikaans: Antieke Egipte
Alemannisch: Altes Ägypten
aragonés: Antigo Echipto
العربية: مصر القديمة
asturianu: Antiguu Exiptu
azərbaycanca: Qədim Misir
تۆرکجه: اسکی میصر
башҡортса: Боронғо Мысыр
Boarisch: Oids Egyptn
žemaitėška: Senuobės Egėpts
беларуская: Старажытны Егіпет
беларуская (тарашкевіца)‎: Старажытны Эгіпет
български: Древен Египет
brezhoneg: Henegipt
bosanski: Stari Egipat
català: Antic Egipte
Mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄: Gū Ăi-gĭk
нохчийн: Шира Мисар
کوردی: میسری کۆن
Cymraeg: Yr Hen Aifft
emiliàn e rumagnòl: Egétt antîg
English: Ancient Egypt
Esperanto: Antikva Egiptio
español: Antiguo Egipto
estremeñu: Antíguu Egitu
français: Égypte antique
Nordfriisk: Ual Egypten
furlan: Antîc Egjit
贛語: 古埃及
Fiji Hindi: Purana Egypt
hrvatski: Drevni Egipat
Հայերեն: Հին Եգիպտոս
interlingua: Egypto ancian
Bahasa Indonesia: Mesir Kuno
italiano: Antico Egitto
Basa Jawa: Mesir Kuna
қазақша: Ежелгі Мысыр
한국어: 고대 이집트
Перем Коми: Важ Египет
Lingua Franca Nova: Egipte antica
Limburgs: Aad Egypte
lietuvių: Senovės Egiptas
latviešu: Senā Ēģipte
олык марий: Акрет Египет
Baso Minangkabau: Masia Kuno
македонски: Древен Египет
Bahasa Melayu: Mesir Purba
Mirandés: Antigo Eigito
မြန်မာဘာသာ: ရှေးဟောင်းအီဂျစ်
Napulitano: Antico Naggitto
Plattdüütsch: Oolt Ägypten
Nedersaksies: Olle Egypte
नेपाल भाषा: प्राचीन मिस्र
Nederlands: Oude Egypte
norsk nynorsk: Egypt i oldtida
occitan: Egipte antica
پنجابی: پرانا مصر
português: Antigo Egito
Runa Simi: Mawk'a Ihiptu
română: Egiptul Antic
русиньскый: Старовікый Еґіпет
sicilianu: Eggittu anticu
سنڌي: قديم مصر
srpskohrvatski / српскохрватски: Stari Egipat
Simple English: Ancient Egypt
slovenščina: Stari Egipt
Gagana Samoa: Le Malo o Aikupito
српски / srpski: Стари Египат
Kiswahili: Misri ya Kale
тоҷикӣ: Мисри Қадим
Türkmençe: Gadymy Müsür
Türkçe: Antik Mısır
татарча/tatarça: Борынгы Мисыр
اردو: قدیم مصر
oʻzbekcha/ўзбекча: Qadimgi Misr
vèneto: Antico Egito
vepsän kel’: Amuine Egipt
Tiếng Việt: Ai Cập cổ đại
Winaray: Hadton Ehipto
吴语: 古埃及
მარგალური: ჯვეში ეგვიპტე
Vahcuengh: Guj Aigib
中文: 古埃及
文言: 古埃及
Bân-lâm-gú: Kó͘-tāi Ai-ki̍p
粵語: 古埃及