Slovensko

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Slovensko pozri Slovensko (rozlišovacia stránka).
Slovenská republika
Vlajka Slovenska Znak Slovenska
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Nad Tatrou sa blýska
EU-Slovakia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Slovenská republika
 • krátky Slovensko
Hlavné mesto Bratislava
48°8′ s.š. 17°6′ v.d.
Najväčšie mesto Bratislava* [1]
Úradné jazyky slovenčina [pozn 1] [3] [4] [5]
Regionálne jazyky maďarčina, rómčina, rusínčina, čeština, ukrajinčina a iné
Demonym Slovák, Slovenka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda parlamentu
Predseda vlády
parlamentná republika
Andrej Kiska
Andrej Danko
Robert Fico
Vznik 1. január 1993 ( rozdelenie Česko-Slovenska)
Susedia Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
49 036 km² ( 126.)  
931 km² (1.9 %)
Počet obyvateľov
 • odhad ( 2016)
 • sčítanie ( 2011)

 • hustota (2016)
 
5 435 343 [6] ( 116.)
5 397 036 [7]

111,1/km² ( 98.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2017
89,132 miliárd $ ( 59.)
33 054 $ ( 43.)
Index ľudského rozvoja ( 2015) 0,845 ( 35.) – vysoký
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas
CET/SEČ ( UTC+1)
CEST/SELČ ( UTC+2)
Medzinárodný kód SVK/SK
Medzinárodná poznávacia značka SK
Internetová doména .sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo +421
* rozlohou

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Má rozlohu 49 036 km² a žije tu približne 5 435 000 obyvateľov. Hraničí s Českom (251,8 km), Rakúskom (106,7 km), Poľskom (541,1 km), Ukrajinou (97,8 km) a Maďarskom (654,8 km). [8] Hlavným a najľudnatejším mestom je Bratislava.

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.

Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únieeurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Slovenska

Pozri články: Vanniovo kráľovstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská ľudová republika, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne z prelomu rokov 178/179 po Kr. [9]
Severné Slovensko

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch nad Váhom). Približne 5000 – 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica).

Od konca 4. storočia pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia833) a Veľkej Moravy (833 – cca 907). V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav požiadal Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. Metodom, ktorí zostavili písmo hlaholiku, preložili Sväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy do staroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor.13. stor. do 1918). Nitriansky kódex (1083) latinský evanjeliár, je najstaršou listinnou ručne písanou pamiatkou na území Slovenska. Zoborská listina (1111 a 1113), je vyjadrením majetkových záležitostí zoborského konventu, pre mnohé obce uvedené v listinách znamenajú prvú písomnú zmienku. Medzi menami osôb a názvami obcí uvedenými v listinách je najviac slovenských, potom nemeckých a latinizovaných. Rok 1498 je zaujímavý dekrétom Vladislava II., ktorý menuje desať najdôležitejších miest Uhorska, z ktorých šesť sa nachádzalo na Slovensku (Bratislava, Košice, Bardejov, Prešov, Trnava, Levoča), čo dokazuje relatívnu vyspelosť Slovenska v rámci Uhorska.

Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“ a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti. [10]

Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným ( 1536 –  1784/ 1848), korunovačným ( 1563 –  1830) mestom a sídlom snemu ( 1542 –  1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.

Roku 1784 Jozef Ignác Bajza, René mládenca príhody a skúsenosti prvý román v slovenskej literatúre napísaný v jazyku, ktorý si autor sám vytvoril na základe západoslovenského nárečia. Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí ( bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.

V revolúcii rokov 1848 –  49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, to sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918.

V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä z kultúrnej stránky. Koncom 30. rokov využil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku Slovenskej republiky. Slovensko počas vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované Červenou armádou.

Po 2. svetovej vojne bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny  východného bloku za železnú oponu. Po 25. februári 1948, kedy sa moci ujala Komunistická strana Československa, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Komunistický režim zaviedol vedúcu úlohu KSČ, ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou Národného frontu. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní ŠtB, väznení aj popravení. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám. 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 19. januára 1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca 2004 členom NATO, od 1. mája 2004 členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. a od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únieeurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.

Iné jazyky
Аҧсшәа: Словакиа
Acèh: Slowakia
адыгабзэ: Словакие
Afrikaans: Slowakye
Alemannisch: Slowakei
አማርኛ: ስሎቫኪያ
aragonés: Eslovaquia
Ænglisc: Slofacia
العربية: سلوفاكيا
ܐܪܡܝܐ: ܣܠܘܒܩܝܐ
asturianu: Eslovaquia
azərbaycanca: Slovakiya
تۆرکجه: ایسلوواکی
башҡортса: Словакия
Boarisch: Slowakei
žemaitėška: Sluovakėjė
Bikol Central: Slobakya
беларуская: Славакія
беларуская (тарашкевіца)‎: Славаччына
български: Словакия
भोजपुरी: स्लोवाकिया
Bislama: Slovakia
བོད་ཡིག: སི་ལོ་ཕ་ཁེ།
বিষ্ণুপ্রিয়া মণিপুরী: স্লোভাকিয়া
brezhoneg: Slovakia
bosanski: Slovačka
буряад: Словаки
català: Eslovàquia
Chavacano de Zamboanga: Eslovaquia
Mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄: Slovakia
нохчийн: Словаки
Cebuano: Eslobakya
ᏣᎳᎩ: ᏍᎶᏩᎩᎠ
Tsetsêhestâhese: Slovakia
کوردی: سلۆڤاکیا
corsu: Sluvacchia
qırımtatarca: Slovakiya
čeština: Slovensko
kaszëbsczi: Słowackô
словѣньскъ / ⰔⰎⰑⰂⰡⰐⰠⰔⰍⰟ: Словѣньско
Чӑвашла: Словаки
Cymraeg: Slofacia
dansk: Slovakiet
Deutsch: Slowakei
Zazaki: Slowakya
dolnoserbski: Słowakska
डोटेली: स्लोभाकिया
ދިވެހިބަސް: ސުލޮވާކިއާ
eʋegbe: Slovakia
Ελληνικά: Σλοβακία
English: Slovakia
Esperanto: Slovakio
español: Eslovaquia
eesti: Slovakkia
euskara: Eslovakia
estremeñu: Eslováquia
فارسی: اسلواکی
Fulfulde: Sulowakiya
suomi: Slovakia
Võro: Slovakkia
føroyskt: Slovakia
français: Slovaquie
arpetan: Slovaquie
Nordfriisk: Slowakäi
furlan: Slovachie
Frysk: Slowakije
Gaeilge: An tSlóvaic
Gagauz: Slovakiya
Gàidhlig: An t-Slòbhac
galego: Eslovaquia
Avañe'ẽ: Elovakia
गोंयची कोंकणी / Gõychi Konknni: स्लोवाकिया
ગુજરાતી: સ્લોવાકિયા
Gaelg: Yn Clovack
Hausa: Slofakiya
客家語/Hak-kâ-ngî: Slovakia
Hawaiʻi: Solowakia
עברית: סלובקיה
हिन्दी: स्लोवाकिया
Fiji Hindi: Slovakia
hrvatski: Slovačka
hornjoserbsce: Słowakska
Kreyòl ayisyen: Slovaki
magyar: Szlovákia
Հայերեն: Սլովակիա
interlingua: Slovachia
Bahasa Indonesia: Slowakia
Interlingue: Slovacia
Igbo: Slovakia
Ilokano: Eslobakia
íslenska: Slóvakía
italiano: Slovacchia
日本語: スロバキア
Patois: Slovakia
la .lojban.: slovensk
Basa Jawa: Slowak
ქართული: სლოვაკეთი
Qaraqalpaqsha: Slovakiya
Taqbaylit: Sluvakya
Адыгэбзэ: Словакиэ
Kabɩyɛ: Siloovaakii
Kongo: Slovakia
қазақша: Словакия
kalaallisut: Slovakia
한국어: 슬로바키아
Перем Коми: Словенско
къарачай-малкъар: Словакия
Kurdî: Slovakya
kernowek: Slovaki
Кыргызча: Словакия
Latina: Slovacia
Ladino: Eslovakia
Lëtzebuergesch: Slowakei
лакку: Словакиа
лезги: Словакия
Limburgs: Slowakije
Ligure: Slovacchia
lumbaart: Sluachia
lingála: Slovakia
lietuvių: Slovakija
latgaļu: Slovakeja
latviešu: Slovākija
мокшень: Словакие
Malagasy: Silaovakia
олык марий: Словакий
Māori: Horowākia
македонски: Словачка
മലയാളം: സ്ലോവാക്യ
монгол: Словак
молдовеняскэ: Словачия
Bahasa Melayu: Slovakia
Malti: Slovakkja
Mirandés: Slobáquia
مازِرونی: اسلواکی
Dorerin Naoero: Slowakia
Nāhuatl: Eslovaquia
Plattdüütsch: Slowakei
Nedersaksies: Slowaaknlaand
नेपाली: स्लोभाकिया
नेपाल भाषा: स्लोभाकिया
Nederlands: Slowakije
norsk nynorsk: Slovakia
norsk: Slovakia
Novial: Slovakia
Nouormand: Slovaquie
occitan: Eslovaquia
Livvinkarjala: Slovakii
Oromoo: Islovaakiyaa
Ирон: Словаки
ਪੰਜਾਬੀ: ਸਲੋਵਾਕੀਆ
Pangasinan: Slobakiya
Kapampangan: Eslobakya
Papiamentu: Slovakia
Picard: Slovakie
Deitsch: Slowaaki
Norfuk / Pitkern: Slowarkya
polski: Słowacja
Piemontèis: Slovachia
پنجابی: سلویکیا
Ποντιακά: Σλοβακία
پښتو: سلواکيا
português: Eslováquia
Runa Simi: Isluwakya
rumantsch: Slovachia
Romani: Slovaiko
română: Slovacia
tarandíne: Slovacchie
русский: Словакия
русиньскый: Словеньско
Kinyarwanda: Silovakiya
संस्कृतम्: स्लोवाकिया
саха тыла: Словакия
sicilianu: Slovacchia
Scots: Slovakie
davvisámegiella: Slovakia
srpskohrvatski / српскохрватски: Slovačka
Simple English: Slovakia
slovenščina: Slovaška
chiShona: Slovakia
Soomaaliga: Islofaakiya
shqip: Sllovakia
српски / srpski: Словачка
Sranantongo: Slovakikondre
SiSwati: Silovakhi
Sesotho: Slovakia
Seeltersk: Slowakäi
Basa Sunda: Slovakia
svenska: Slovakien
Kiswahili: Slovakia
ślůnski: Słowacyjo
tetun: Eslovákia
тоҷикӣ: Словакия
Türkmençe: Slowakiýa
Tagalog: Eslobakya
Tok Pisin: Slovakia
Türkçe: Slovakya
татарча/tatarça: Словакия
chiTumbuka: Slovakia
удмурт: Словакия
ئۇيغۇرچە / Uyghurche: سلوۋاكىيە
українська: Словаччина
oʻzbekcha/ўзбекча: Slovakiya
vèneto: Slovachia
vepsän kel’: Slovakii
Tiếng Việt: Slovakia
West-Vlams: Slovakeye
Volapük: Slovakiyän
Winaray: Eslovakya
Wolof: Eslowaaki
吴语: 斯洛伐克
მარგალური: სლოვაკეთი
ייִדיש: סלאוואקיי
Yorùbá: Slofákíà
Zeêuws: Slowakije
中文: 斯洛伐克
文言: 斯洛伐克
Bân-lâm-gú: Slovakia
粵語: 斯洛伐克
isiZulu: ISlovaki