Prieplav

Dunajsko-čiernomorský prieplav v Rumunsku
Canal à Zaandam, Claude Monet (1871).

Prieplav alebo plavebný kanál je umelo vybudovaná vodná cesta (so stojatou vodou) [1], prepájajúca rieky, jazerá, moria, oceány alebo iné vodné diela navzájom.

Charakteristika

Hlavným účelom kanálov bolo spojiť priemyselné regióny s hlavnými riekami a prístavmi, v dobe keď jedinými prepravnými prostriedkami po nekvalitných cestách boli konské povozy. Kanály, ktoré sa stavali jeden a pol storočia pred železnicami, predstavovali obchodné dopravné tepny a prispeli tak k vzniku Priemyselnej revolúcie.

Rozdelenie [1]:

  • námorný prieplav - spája moria alebo more s prístavom a projektuje sa pre potreby námorných lodí
  • vnútrozemský prieplav - vybudovaný vo vnútrozemí pre potreby riečnych plavidiel

Niektoré umelo vytvorené kanály sú súčasťou už existujúcich vodných ciest. To je väčšinou tam, kde rieka tečie v koryte. Koryto sa rozšíri a vyhĺbi bagrovaním alebo budovaním bočných hrádzi a zaistí sa plavebnými komorami. Vo Francúzsku sa to nazýva „bočné kanály“ a v Spojenom kráľovstve „navigácie“. Dĺžka umelo vytvorených vodných ciest často prevyšuje ich prirodzený charakter. Malé kanály môžu prepravovať nákladné riečne člny alebo úzke riečne lode, zatiaľ čo veľké kanály poskytujú možnosť prepravy veľkým zaoceánskym lodiam plaviť sa z jedného mora do druhého alebo do vnútrozemského prístavu. Najbežnejší spôsob prekonávania vodných prekážok sú plavebné komory, ktoré sa skladajú z priestoru, do ktorého priteká voda a vďaka nej sa môže zvyšovať alebo znižovať úroveň vodnej hladiny. Tak sa môžu spájať úseky kanálov s rôznou úrovňou vodných hladín. Ak je v ceste napríklad kopec, tak je možné použiť viac plavebných komôr za sebou. Plavebné komory sa už využívajú od pradávna. Prvé plavebné komory boli vybudované v roku 984 Chhaio Wei-Yo v Číne [2] a neskôr, v 15. storočí, sa začali budovať aj v Európe. Známe sú tiež aj tzv. prívalové komory, ktoré obsahovali jednu bránu alebo rampu s valcami, slúžiace na zmenu výšky vodných hladín. Keďže plavebné komory vyžadujú veľké množstvo vody prikročili konštruktéri k budovaniu lodných výťahov. Výťahy si vyžadujú komoru s vodou, do ktorej sa lode vplavia a presúvajú sa medzi dvoma poschodiami, a dve železné koľaje, po ktorých sa pohybuje komora ťahaná mohutnými lanami. Inou možnosťou prekonávania kopcov je použitie tunelov. Tak fungovali napríklad „Haracastle Tunnels“ na „Trent and Mesrey“ kanále.

Canal de la Peyrade, Sète, Hérault 01.jpg

Niektoré kanály sú vybavené tzv. ponornými mostami. Pohyblivé ponorné mosty sú charakteristické tým, že znižujú svoju mostovú plošinu pod hladinu vody za účelom umožnenia preplávania lodí bez toho, aby sa museli dvíhať alebo inak premiestňovať. Dva takéto mosty sa nachádzajú na Korintskom prieplave, ktoré premosťujú na jeho obidvoch koncoch. Pri prechode lodí kanálom sa spúšťajú do hĺbky 8 m pod vodnú hladinu. Hlavnou výhodou ponorných mostov oproti výťahovým je to, že pri prechode prieplavom sa nenachádzajú nad loďou žiadne konštrukcie, ktoré by bránili lodiam v ich nerušenej plavbe alebo obmedzovali ich výšku a obmedzovali tak lodnú prepravu. Okrem toho odstraňujú narúšanie estetickej stránky vodného diela, ktoré ja charakteristické pre výťahové mosty, ako je to napríklad pri vahadlovom moste v Chicagu. Ich nevýhodou však je, že môžu limitovať ponor prechádzajúcich lodí a člnov. Ponorný most je mechanizovaný most, ktorého poloha sa môže meniť podľa potreby, smerom ku dnu vodnej hladiny pri prechode lodí a naopak, smerom k vodnej hladine, pri jeho návrate do pôvodnej polohy. Termín, ponorný most, sa niekedy tiež používa pre označenie statického mosta, ktorý je konštruovaný tak, aby vydržal zatopenie a silný prúd stúpajúcej vody. Takéto mosty sú známe ako tzv. „nízkovodné mosty „ (low-water bridge). Veľa takýchto mostov sa vyskytuje v americkom štáte Texas.

Iné jazyky
भोजपुरी: जहाजी नहर
čeština: Průplav
English: Ship canal
हिन्दी: जहाज़ी नहर
Bahasa Indonesia: Terusan kapal
íslenska: Skipaskurður
Basa Jawa: Terusan kapal
norsk nynorsk: Skipskanal
norsk: Skipskanal