Pravoslávna cirkev (východná Európa)

Pravoslávny kríž

Pravoslávna cirkev (iné názvy: pravoslávie, ortodoxná cirkev, ortodoxia, byzantská pravoslávna/ortodoxná cirkev, východná pravoslávna/ortodoxná cirkev, nepresne: východná cirkev; staršie: grécka pravoslávna/ortodoxná cirkev (v širšom zmysle); z pohľadu pravoslávnych aj: pravoslávna/ortodoxná všeobecná cirkev je najpočetnejšia východná kresťanská cirkev. Nájdeme ju najmä na Balkáne, východnej Európe a na Blízkom východe. Často býva nesprávne zamieňaná s gréckokatolíckou cirkvou, ktorá používa byzantský obrad, ale inak spadá pod právomoc rímskeho pápeža, teda patrí ku katolíckej cirkvi.

Je fakticky spoločenstvom viacerých územných cirkví (v tomto zmysle možno hovoriť aj o pravoslávnych cirkvách, ortodoxných cirkvách atď. v množnom čísle).

Pôvod

Pravoslávna cirkev zachováva apoštolskú postupnosť a jej učenie bolo formulované na cirkevných snemoch, konciloch, medzi nimi má význačné miesto sedem ekumenických koncilov v priebehu 4.8. storočia. Ku koncu prvého tisícročia postupne narastalo napätie medzi východnou a západnou cirkvou, ktoré viedlo až k veľkej schizme (1054), ktorá dodnes nebola prekonaná. Napriek tomu je náuka pravoslávnej cirkvi v niektorých ohľadoch relatívne blízka náuke katolíckej a medzi oboma cirkvami pokračuje dialóg. Veľký rozkol bol však fixovaný vývojom vierouky rímskokatolíckej cirkvi v priebehu druhého tisícročia – všetky tieto nové dogmy (prijaté na západe po roku 1054) sú nezlučiteľné s pravoslávnou vieroukou a spolu s odlišnou rímskokatolíckou spiritualitou bránia zjednoteniu rímskej cirkvi s pravoslávnou cirkvou.

Pravoslávie sa rozšírilo z Byzantskej ríše na územie Balkánskeho polostrova. Aj v súčasnostisa k pravosláviu hlási väčšina veriacich Srbska, Čiernej Hory, Bulharska, Grécka, Rumunska, Gruzínska aSeverného Macedónska. Pomerne veľké skupiny pravoslávnych kresťanov žijú aj na území Bosny aHercegoviny / medzi tamojšími Srbmi /, na území južného Albánska, ale aj medzi srbskýmikomunitami v Chorvátsku, v južnom Maďarsku, v Nemecku či v zámorí. Pravoslávie sa rozšírilo aj medzi východnými Slovanmi. Najväčšou pravoslávnou cirkvou je Ruská pravoslávna cirkev,ktorej veriaci žijú nielen na území Ruska, ale aj medzi Rusmi, ktorí žijú na území Estónska,Lotyšska, Litvy, Kazachstanu, Uzbekistanu alebo medzi Rusmi v USA, v Kanade či v Austrálii.Pravoslávie je tiež hlavným náboženstvom Ukrajincov, Bielorusov a obyvateľov Moldavska.Na Kaukaze sa k pravoslávnemu kresťanstvu hlási väčšina obyvateľov Gruzínska a niektoré menšie národy. Veľa pravoslávnych žije aj na území Libanonu, Sýrie, Jordánska a inýchkrajín Blízkeho východu. V kolíske pravoslávia – v meste Carihrad (dnešný Istanbul), vktorom sídli ekumenický pravoslávny patriarcha, však žije pravoslávnych veľmi málo.Podľahli perzekúciám zo strany Turkov po skončení prvej svetovej vojny. Menšie skupinky žijúaj na území Poľska, Česka a vo Fínsku.

Pravoslávie na Slovensku

Príchodom vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda, ktorých v roku 863 poslal byzantský cisár Michal III. na žiadosť kniežaťa Rastislava sa byzantský obrad preukázateľne dostal na naše územie. Preklad byzantskej liturgie do staroslovienčiny od Konštantína a Metoda sa s menšími zmenami dodnes používa v pravoslávnych či gréckokatolíckych bohoslužbách. Na území Slovenska žijú pravoslávni kresťania na východe, v okolí miest Bardejov, Svidník, Medzilaborce, Snina či Stará Ľubovňa. Ich centrom je mesto Prešov.

Organizácia cirkvi

Pravoslávny chrám Sv. Ducha v Medzilaborciach

Pravoslávna cirkev je spoločenstvom samosprávnych miestnych cirkví, z nich každá je autokefálna, t. j. riadená vlastným najvyšším predstaviteľom – prvým z miestnych biskupov. Všetky svetové miestne pravoslávne cirkvi sú zjednotené nie na princípe správy jedného pozemského ústredia (hlavy), ale na princípe spoločnej pravoslávnej viery, cirkevného učenia zakladajúceho sa na Svätom písme a posvätnej Tradícii, a jednotou vo svätých Tajinách (sviatostiach). Jednotlivé svetové pravoslávne cirkvi teda zdieľajú rovnakú vieru, základné správno – politické princípy a liturgickú tradíciu. Pravoslávne cirkvi používajú pri liturgii buď staré jazyky ako gréčtinu (v slovanských cirkvách často cirkevnú slovančinu, čo je novšia forma staroslovienčiny), alebo súčasné národné jazyky. Biskupi, ktorí predstavujú celú miestnu cirkev, sa nazývajú patriarchovia, metropoliti alebo arcibiskupi. Tí predsedajú biskupskej synode, ktorá predstavuje najvyššiu kanonickú, vieroučnú a administratívnu autoritu cirkvi.

Základnou organizačnou jednotkou je cirkevná obec – čiže farnosti (parochie) a prípadne monastiere. Z duchovného hľadiska je základnou časticou Cirkvi cirkevný zbor (spoločenstvo) miestnych pravoslávnych veriacich, ktorí sa zhromaždili spolu s riadne ustanoveným kňazom okolo svätého prestolu a slúžia spoločne svätú Tajinu Eucharistie v jednote s celou pravoslávnou cirkvou. Každé takéto eucharistické spoločenstvo je plným prejavením celej pravoslávnej katolíckej (všeobecnej) cirkvi v tom čase a na danom mieste so všetkou plnosťou jej duchovných darov. Sväté Tajiny takto slúžené sú identické so svätými Tajinami vykonávanými kdekoľvek inde a inokedy v jednote pravoslávnej cirkvi a sú celou pravoslávnou cirkvou uznávané ako pravé a spasiteľné.

Spoločenstvo pravoslávnych cirkví

V súčasnosti sú všeobecne uznávané tieto autokefálne cirkvi:[1]

  1. Konštantínopolský ekumenický patriarchát
  2. Alexandrijská pravoslávna cirkev
  3. Antiochijská pravoslávna cirkev
  4. Jeruzalemská pravoslávna cirkev
  5. Ruská pravoslávna cirkev
  6. Srbská pravoslávna cirkev
  7. Rumunská pravoslávna cirkev
  8. Bulharská pravoslávna cirkev
  9. Gruzínska pravoslávna cirkev
  10. Cyperská pravoslávna cirkev
  11. Grécka pravoslávna cirkev
  12. Poľská pravoslávna cirkev
  13. Albánska pravoslávna cirkev
  14. Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku
  15. Pravoslávna cirkev na Ukrajine

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Bližšie informácie v hlavnom článku: Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku

Miestnu pravoslávnu cirkev v týchto krajinách tvoríautokefálna (samostatná a nezávislá) jednotkazložená z Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách aPravoslávnej cirkvi na Slovensku. V Česku sa pravoslávnacirkev delí na dve eparchie (biskupstvá) – pražskú aolomoucko-brniansku; v Prahe sídli arcibiskup.Na Slovensku sa cirkev delí taktiež na dve eparchie –prešovskú a michalovsko – košickú, arcibiskup sídli vPrešove. Vrcholným predstaviteľom celej miestnej cirkvi jemetropolita, ktorým je tu tradične volený jeden z arcibiskupov (vsúčasnosti je podľa miestnej cirkevnej ústavy metropolitom buď arcibiskuppražský alebo prešovský; metropolitu volí najvyšší správny orgán miestnejcirkvi, čo je snem skladajúci sa zo zvolených duchovných i laikov).

Referencie

  1. Porov. diptych konštantínopolského patriarchátu – Диптих

Pozri aj

Externé odkazy

Iné jazyky
Alemannisch: Orthodoxe Kirchen
aragonés: Ilesia Ortodoxa
asturianu: Ilesia Ortodoxa
žemaitėška: Stačiatėkībė
беларуская (тарашкевіца)‎: Праваслаўная царква
brezhoneg: Iliz Ortodoks
Mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄: Céng-tūng-puái
kaszëbsczi: Prawòsławié
emiliàn e rumagnòl: Ceṡa Urtudòsa
kriyòl gwiyannen: Légliz ortodoks
Kreyòl ayisyen: Legliz Òtodòks
interlingua: Ecclesia Orthodoxe
Bahasa Indonesia: Gereja Ortodoks Timur
日本語: 正教会
한국어: 동방 정교회
Кыргызча: Православие
Lingua Franca Nova: Ortodoxisme
lumbaart: Ciexa Ortodossa
lietuvių: Stačiatikybė
Minangkabau: Kristen Ortodoks
македонски: Православна црква
Bahasa Melayu: Gereja Ortodoks Timur
مازِرونی: شرقی ارتدوکس
norsk nynorsk: Ortodoks kristendom
português: Igreja Ortodoxa
Runa Simi: Chiqan Iñitsay
sicilianu: Chiesa Ortudossa
davvisámegiella: Ortodoksalaš girku
srpskohrvatski / српскохрватски: Pravoslavna crkva
Simple English: Eastern Orthodox Church
српски / srpski: Православна црква
Tok Pisin: Kristen Otodos
татарча/tatarça: Pravoslavie
oʻzbekcha/ўзбекча: Pravoslav cherkovi
吴语: 东正教
中文: 正教會
Bân-lâm-gú: Tang Chèng-kàu
粵語: 東正教