Napoleon Bonaparte

Napoleon Bonaparte
Francúzsky cisár a taliansky kráľ
Napoleon Bonaparte
Napoleon Bonaparte, erb (z wikidata)
Napoleon Bonaparte, podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBonapartovci
Korunovácia2. december 1804 (Francúzsky cisár)
26. máj 1805 (Taliansky kráľ)
Biografické údaje
Pôvodné menoNapoleone di Buonaparte
Narodenie15. august 1769
Ajaccio, Korzika
Úmrtie5. máj 1821 (51 rokov)
ostrov Svätej Heleny
PochovanieInvalidovňa, Paríž, Francúzsko
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecCarlo Buonaparte
MatkaLetizia Ramolino
Ďalšie tituly
Francúzsky cisár Napoleon I.
18. máj 180411. apríl 1814
20. marec 181522. jún 1815
Predchodcaon sám ako Prvý konzul 1. francúzskej republiky;
posledným absolutistickým vládcom bol Ľudovít XVI.
NástupcaĽudovít XVIII. (de iure od roku 1818)
Taliansky kráľ
17. marec 180511. apríl 1814
Predchodcaon sám ako Prezident Talianskej republiky;
posledným vládcom bol cisár Karol V.
Nástupcanikto (republika bola rozpustená, ďalší kráľ Talianska bol až Viktor Emanuel II.)
Odkazy
Napoleon Bonaparte
(plné texty diel autora)
Spolupracuj na CommonsNapoleon Bonaparte
(multimediálne súbory na commons)

Napoleon Bonaparte alebo Napoleon I. (franc. Napoléon Bonaparte; * 15. august 1769, Ajaccio, Korzika – † 5. máj 1821, Longwood, Svätá Helena, južný Atlantik) z rodu Bonaparte bol francúzsky generál a politický vodca. Jeho význam začal stúpať v neskorých štádiách Francúzskej revolúcie. Ako cisár Napoleon I. stál na čele Francúzska v rokoch 18041815. Jeho reforma občianskeho práva, Code civil des Français, značne ovplyvnila kontinentálne právne systémy. Najznámejšia je však úloha, ktorú zohral vo vojnách vedených proti európskym mocnostiam, označovaných ako napoleonské vojny. Ovládol väčšinu kontinentálnej Európy, šíriac ideály Francúzskej revolúcie, ale zároveň konsolidoval imperiálnu monarchiu, ktorá niesla znaky prekonaného sociálneho a politického systému Ancien Régime. Vďaka úspechom v týchto vojnách, často proti početne silnejším protivníkom, je všeobecne považovaný za jedného z najväčších vojenských veliteľov všetkých čias a jeho kampane sú súčasťou štúdia na vojenských akadémiách celého sveta.[1]

Napoleon sa narodil v meste Ajaccio na ostrove Korzika rodičom zo starej šľachtickej rodiny pôvodom z Janova. V pevninskom Francúzsku získal vzdelanie a hodnosť dôstojníka delostrelectva. Jeho meno sa dostalo do popredia počas 1. Francúzskej republiky, keď viedol úspešné vojenské kampane proti prvej a druhej protifrancúzskej koalícii. V roku 1799 zinscenoval tzv. Prevrat 18. brumaira a vyhlásil sa za Prvého konzula; o 5 rokov neskôr ho francúzsky senát vyhlásil za cisára. V prvej dekáde 19. storočia bolo Prvé Francúzske cisárstvo pod jeho vládou zatiahnuté do viacerých vojenských konfliktov, známych ako napoleonské vojny, do ktorých sa väčšou či menšou mierou zapojila každá hlavná európska mocnosť.[1]

Po sérii víťazstiev si Francúzsko zabezpečilo dominantné postavenie v centrálnej Európe. Napoleon udržiaval jeho sféru vplyvu prostredníctvom vytvárania početných spojenectiev a dosadzovaním svojich priateľov a rodinných príslušníkov do čela svojich európskych satelitov. Napriek tomu, že ich vládnutia neprežili jeho pád, jeho synovec Napoleon III. neskôr vládol vo Francúzsku v 19. storočí.

Španielska vojna za nezávislosť a Napoleonovo ruské ťaženie v roku 1812 sa stali bodom obratu kariéry Napoleona Bonaparte. Jeho Grande Armée utrpela počas kampane ťažké straty a už nikdy sa z toho úplne nespamätala. V roku 1813 ho šiesta koalícia porazila v bitke národov pri Lipsku; nasledujúci rok koalícia vpadla do Francúzska, donútila Napoleona abdikovať a poslala ho do exilu na ostrov Elba. O necelý rok neskôr však z ostrova utiekol a vrátil sa k moci. V júni 1815 bol definitívne porazený v bitke pri Waterloo. Posledných 6 rokov svojho života strávil vo vyhnanstve na ostrove Svätá Helena. Po jeho smrti v roku 1821 pitva stanovila ako príčinu smrti rakovinu žalúdka. Tento záver vyvolal dlhotrvajúce diskusie, pretože niektorí vedci sa domnievajú, že sa v skutočnosti stal obeťou otravy arzénom.

Iné jazyky
Alemannisch: Napoléon Bonaparte
azərbaycanca: Napoleon Bonapart
башҡортса: Наполеон I
žemaitėška: Napaleuons
Bikol Central: Napoleon I
беларуская (тарашкевіца)‎: Напалеон I Банапарт
български: Наполеон I
brezhoneg: Napoleon Iañ
Chavacano de Zamboanga: Napoleon
Mìng-dĕ̤ng-ngṳ̄: Napoléon Bonaparte
нохчийн: Наполеон I
Cebuano: Napoleon I
Ελληνικά: Ναπολέων Α΄
emiliàn e rumagnòl: Napulèòṅ
English: Napoleon
eesti: Napoleon I
suomi: Napoleon I
Võro: Napoleon I
français: Napoléon Ier
Nordfriisk: Napoleon Bonaparte
贛語: 拿破崙
Hausa: Napoleon
客家語/Hak-kâ-ngî: Napoleon 1-sṳ
Kreyòl ayisyen: Napoléon Bonaparte
interlingua: Napoléon Bonaparte
Bahasa Indonesia: Napoleon Bonaparte
la .lojban.: napoleon
Qaraqalpaqsha: Napoleon I Bonapart
Taqbaylit: Napoleon
Адыгэбзэ: Наполеон I
Gĩkũyũ: Napoleon
Ladino: Napoleon
Lëtzebuergesch: Napoleon Bonaparte
Lingua Franca Nova: Napoleon Bonaparte
لۊری شومالی: ناپئلون بئناپارت
Malagasy: Napoleon
македонски: Наполеон Бонапарт
Bahasa Melayu: Napoleon Bonaparte
မြန်မာဘာသာ: နပိုလီယန်
مازِرونی: ناپلئون
Dorerin Naoero: Napoleon Bonaparte
Plattdüütsch: Napoléon Bonaparte
Nedersaksies: Napoleon Bonaparte
Nederlands: Napoleon Bonaparte
norsk nynorsk: Napoléon Bonaparte
Chi-Chewa: Napoleon
Livvinkarjala: Napoleon I
Oromoo: Napoleon
ਪੰਜਾਬੀ: ਨਪੋਲੀਅਨ
Piemontèis: Napoleon Bon-a-part
پنجابی: نیپولین
română: Napoleon I
русский: Наполеон I
русиньскый: Наполеон І
Scots: Napoleon
سنڌي: نيپولين
srpskohrvatski / српскохрватски: Napoleon I Bonaparte
Simple English: Napoleon
slovenščina: Napoleon Bonaparte
Gagana Samoa: Napoelon
Soomaaliga: Napoleon Bonaparte
Basa Sunda: Napoleon Bonaparte
svenska: Napoleon I
తెలుగు: నెపోలియన్
татарча/tatarça: Наполеон Бонапарт
тыва дыл: Наполеон I
удмурт: Наполеон
українська: Наполеон
اردو: نپولین
oʻzbekcha/ўзбекча: Napoleon Bonapart
vepsän kel’: Napoleon I Bonapart
Tiếng Việt: Napoléon Bonaparte
West-Vlams: Napoleong
Winaray: Napoleon
吴语: 拿破仑
Zeêuws: Napoleon
Bân-lâm-gú: Napoléon 1-sè
粵語: 拿破崙