Karol z Valois

Karol I. z Valois
gróf z Valois
gróf z Valois
Narodenie 12. marec 1270
Vincennes, Francúzsko
Úmrtie 16. december 1325 (55 rokov)
Nogent-le-Roi, Francúzsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Karol z Valois

Karol I. z Valois (* 12. marec [1] 1270 [2], Vincennes, Francúzsko16. december 1325, Nogent-le-Roi), bol francúzsky princ, mladší brat Filipa IV., zakladateľ dynastie Valois.

Život

Erb rodu Valois

Narodil sa ako štvrtý syn francúzskeho kráľa Filipa III. a Izabely Aragónskej [3].
Ako človek priemernej inteligencie, ale nadpriemernej ctižiadostivosti a značnej chamtivosti, zbieral Karol z Valois – mladší syn bez zdedených domén – kniežatstvá. Syn, brat, švagor, zať kráľov a kráľovien (Francúzska, Navarry, Anglicka a Neapolska) a – po svojej smrti – otec nasledujúceho francúzskeho kráľa a svokor nemeckého cisára. Jeho celoživotným cieľom bolo získať kráľovskú korunu, čo sa mu však nikdy nepodarilo. V roku 1284 ho pápež – ako syna Izabely Aragónskej – uznal za kráľa Aragónska, vazala Svätej stolice a protikráľa Petra III., ktorý od Sicílských nešpor ( 1282) bol nepriateľom Ríma. Aby podporil svoj nárok na sicílske kráľovstvo, oženil sa s dcérou neapolského kráľa Margarétou z Anjou. Karol dúfal, že aragónska výprava ( 1284 –  1285), ktorú podnikol jeho otec, mu prinesie jeho titulárne kráľovstvo. V roku 1285 sa nechal korunovať kardinálskym klobúkom, čo mu prinieslo posmešnú prezývku „kráľ klobúka“ [4]. Neskôr sa musel titulu vzdať.

Preukázal sa ako schopný vojvodca a úspešne viedol ťaženie vo Flámsku (1297).

Karol sníval o cisárskej korune a v roku 1301 sa oženil s Katarínou z Courtenay, titulárnou cisárovnou konštantínopolskou, vnučkou a dedičkou posledného latinského cisára, Balduina II. S tajným súhlasom pápeža sa zúčastnil ťaženia Karola II. Neapolského o dobytie Sicílie. Bol menovaný za pápežovho vikára v Taliansku a stratil sa v bludisku talianskej politiky. Kompromitoval sa masakrom vo Florencii a finančným vydieraním, dobyl Sicíliu, kde si upevnil svoju povesť rabovača a vrátil sa – ako človek so zlou povesťou – 1301/ 1302 nazad do Francúzska.

Keď v roku 1308 zomrel rímskonemecký kráľ Albrecht I., Karolove ambície získať kráľovskú korunu opäť ožili. Jeho kandidatúra však neuspela [5], zvolený bol Henrich VII. Luxemburský [pozn. 1]

Predčasná smrť Ľudovíta X. v roku 1316 mu dala nádej, že ako možný francúzsky regent bude v krajine zohrávať významnú úlohu. Nevedel však zabrániť svojmu synovcovi, budúcemu Filipovi V., v prevzatí vlády. Po smrti Filipa V. (1324) už na neho nikto nemyslel. Predsa však v tomto roku úspešne viedol vojsko nového kráľa Karola IV. v Akvitánsku (Guyenne).

Kráľ potom francúzsky, rozhorčený pre vypudenie svojej sestry i svojho synovca, žiadal môjho svokra Karola, svojho strýka, aby pomstil tak veľkú pohanu, ktorá sa stala ich rodu. Ten sebrav vojsko vtrhol do Akvitánska a takmer celého ho dobyl s výnimkou Bordeaux a niekoľkých pevných miest či hradov...
Karol IV. [6]

Zomrel v decembri 1325 a pochovali ho v Paríži v Kostole jakobínov. Dante Alighieri ho vo svojej Božskej komédii umiestnil do Očistca. [7]

Iné jazyky
беларуская: Карл Валуа
беларуская (тарашкевіца)‎: Карл Валюа
български: Шарл Валоа
hrvatski: Karlo Valois
italiano: Carlo di Valois
latviešu: Šarls Valuā
Bahasa Melayu: Charles dari Valois
português: Carlos de Valois
română: Carol de Valois
русский: Карл Валуа
srpskohrvatski / српскохрватски: Karlo Valois
Simple English: Charles of Valois
српски / srpski: Шарл Валоа
Tiếng Việt: Charles de Valois