Julsko-klaudijská dynastia

Julsko-klaudijská dynastia (iné názvy: juliovsko/iuliovsko/juliánsko/júliovsko/julio-klaudiovská/claudiovská/klaudijská dynastia, julsko-klaudiovská/claudiovská dynastia, Juliovci/Iuliovci-Klaudiovci/Claudiovci) bola prvá cisárska dynastia starovekého Ríma. Išlo o členov dvoch starých rodov, Juliovcov a Klaudiovcov. Prvý, kto získal vládu, bol diktátor Gaius Iulius Caesar z rodu Juliovcov, posledným vládcom dynastie bol cisár Nero.

Juliovci

Juliovci (Iuliovci; lat. gens Iulia) pochádzali z najstaršej rímskej rodiny. Svoj pôvod odvodzovali z Tróje a do Itálie prišli po dobytí Tróje, zakladateľ rodu Iulius bol synom Aeneasa. Táto mytológia naznačuje, že Juliovci boli starobylým rímskym rodom a v rímskej histórii pôsobili od jej raného obdobia. Juliovci boli patricijovia a jedna z najváženejších rodín rímskej republiky. Prvý konzul z tejto rodiny bol Gaius Iulius Iulus v roku 489 pred Kr. Juliovci boli významní politici; známy je aj prétor a miestodržiteľ Sicílie Sextus Iulius Caesar, ktorý ako prvý z rodu Juliovcov mal meno Caesar. Najznámejším Juliovcom za republiky bol Gaius Iulius Caesar a prvý cisár Augustus.

Iné jazyky
azərbaycanca: Yulilər-Klavdilər
français: Julio-Claudiens
русский: Юлии-Клавдии
srpskohrvatski / српскохрватски: Julijevci-Klaudijevci