Indoeurópske jazyky

Rozšírenie indoeurópskych jazykov

Indoeurópske jazyky (zastarano indogermánske jazyky) tvoria najrozšírenejšiu jazykovú rodinu na svete, ako materinskou rečou hovoria niektorým z nich asi 2,5 miliardy ľudí. Vyvíjali sa spoločne v rozsiahlych oblastiach Eurázie z predpokladaného indoeurópskeho prajazyka. Za ťažisko a oblasť vzniku prajazyka sa považujú stepi v dnešnom juhozápadnom Rusku a Ukrajine. Výskum indoeurópskych jazykov sa uskutočňuje v rámci indoeuropeistiky.

O vzniku indoeurópskych jazykov pozri indoeurópsky prajazyk.

  • delenie

Delenie

Indoeurópske jazyky sa delia na nasledujúce skupiny:

Ďalej sem veľmi pravdepodobne patria mnohé iné historické jazyky (tzv. reliktné jazyky), najmä:

  • apeninský areál:
    • na Sicílii:
      • elymčina
      • sikulčina
      • protosicílčina
    • v Itálii:
  • keltiberský areál:
    • jazyky Keltov, ktorí sa zmiešali s Ibermi
  • Malá Ázia (špeciálny areál nedoložený):
    • mysijčina
    • sidetčina
    • pisidčina
    • lykaónčina
Iné jazyky
azərbaycanca: Hind-Avropa dilləri
беларуская (тарашкевіца)‎: Індаэўрапейскія мовы
qırımtatarca: İnd-Avropa tilleri
dolnoserbski: Indoeuropske rěcy
estremeñu: Luengas induropeas
贛語: 印歐語系
गोंयची कोंकणी / Gõychi Konknni: इंडो-युरोपियन भाशा पंगड
客家語/Hak-kâ-ngî: Yin-Êu Ngî-ne
hornjoserbsce: Indoeuropske rěče
interlingua: Linguas indoeuropee
Bahasa Indonesia: Rumpun bahasa Indo-Eropa
la .lojban.: xindo ropno bangu
Lingua Franca Nova: Linguas indoeuropean
Napulitano: Lengue innoeuropee
Nedersaksies: Indo-Uropese taolen
norsk nynorsk: Indoeuropeiske språk
occitan: Indoeuropèu
armãneashti: Limbe indoeuropeane
davvisámegiella: Indoeurohpálaš gielat
srpskohrvatski / српскохрватски: Indoevropski jezici
Simple English: Indo-European languages
slovenščina: Indoevropski jeziki
Soomaaliga: Luqada Hindo Yurub
татарча/tatarça: Һинд-аурупа телләре
oʻzbekcha/ўзбекча: Hind-Yevropa tillari
Tiếng Việt: Ngữ hệ Ấn-Âu
West-Vlams: Indo-Europees
吴语: 印欧语系
中文: 印欧语系
文言: 印歐語系
Bân-lâm-gú: Ìn-Au gí-hē
粵語: 印歐語系