Formula 1

Formula 1
F1.svg
Kategóriajednomiestne monoposty
Regiónmedzinárodný
Prvá sezóna1950
Jazdci20
Konštruktéri10
Dodávatelia motorovFerrari · Mercedes · Renault · Honda
Dodávateľ pneumatíkPirelli
Úradujúci šampión (jazdec)Spojené kráľovstvo Lewis Hamilton
Úradujúci šampión (konštruktér)Nemecko Mercedes
Webstránkawww.formula1.com
Aktuálna sezóna:
2018

Formula 1 (skrátene F1) oficiálne známa ako FIA Formula One World Championship, založená v roku 1946, je označovaná za kráľovskú disciplínu motoristického športu. Spadá pod Medzinárodnú automobilovú federáciu (FIA), ktorá je najvyššou organizačnou zložkou. Slovo "formula" predstavuje súbor pravidiel, ktoré musia všetci účastníci a autá spĺňať. Majstrovstvá sveta F1 pozostávajú zo série pretekov, ktoré sú označované ako Grand Prix (Veľká cena). Súťaží sa na uzavretých tratiach vybudovaných na tieto účely a mestských okruhoch rôznych tvarov a dĺžok. Výsledky pretekov sa sčítavajú a po skončení sezóny určia Majstra sveta medzi pilotmi a držiteľa Pohára konštruktérov. Od roku 1950 sa konajú Majstrovstvá sveta jazdcov a od roku 1958 aj Pohár konštruktérov. Účastníci šampionátu pritom musia byť držiteľmi platnej Superlicencie.

Takzvané monoposty sú jednomiestne na tento účel špeciálne vyrobené pretekárske autá, ktorých technické parametre sa menia vzhľadom na každoročne upravované pravidlá. Ich maximálne rýchlosti prevyšujú 350 km/h a v niektorých zákrutách musia pretekári zvládať preťaženie až 5 g. V priebehu histórie prešli monoposty formuly 1 veľkou evolúciou.

Európa je tradičným operačným centrom formuly 1 a najvýznamnejším trhom. Taktiež tu sídlia továrne všetkých tímov. Postupom času si však táto športová disciplína získala popularitu a presadila sa vo všetkých končinách sveta. Súčasný trend je sťahovanie Veľkých cien na východ od starého kontinentu. V záujme Bernieho Ecclestona je rozšírenie aktivít smerom na Blízky východ a do Ázie. V USA, kde sa uskutočnilo nespočetné množstvo Veľkých cien, sa formula 1 neteší takej popularite ako v Európe. Motoršport v Spojených štátoch je primárne rozdelený do troch sérií a je silne ovplyvňovaný politickým a komerčným bojom.

Celosvetovo sa formula 1 teší veľkej popularite, o čom svedčí aj 600 miliónov divákov každej Grand Prix. F1 je riadená „Fédération internationale de l'Automobile“ (Medzinárodnou automobilovou federáciou – FIA), so sídlom v Paríži, na Place de la Concorde. Súčasným prezidentom je Jean Todt. Finančné a obchodné toky sú riadené spoločnosťou Formula One Group, ktorá až do roku 2005 spadala pod spoločnosť SLEC Holdings, ktorá predala začiatkom roka 2006 časť akcií CVC Capital Partners. Šport a televízne práva kontroluje Formula One Management a tú ovláda Chase Carey prostredníctvom spoločnosti Liberty media.

Nemecký pilot Michael Schumacher je rekordmanom v počte titulov medzi jazdcami (7) a Ferrari získalo najviac Pohárov konštruktérov (16). Rakúšan Jochen Rindt je jediným šampiónom, ktorý získal titul in memoriam v roku 1970. V roku 2010 sa Sebastian Vettel stal najmladším majstrom sveta F1.

História

Alfa Romeo 159, s ktorým Juan Manuel Fangio v roku 1951 dosiahol na titul majstra sveta

Korene formuly 1 musíme hľadať v automobilových pretekoch z konca devätnásteho storočia, ktoré od roku 1906 začínajú získavať štatút Grand Prix. S prvými pravidlami v dvadsiatych rokoch je séria premenovaná na Formule Grand Prix a v tridsiatych rokoch sa uskutočnilo prvých päť ročníkov európskeho šampionátu, ktorý bol nazvaný Grandes Epreuves.

Hneď v prvých povojnových rokoch bola ustanovená formula A, ktorá sa stala základom povojnových pretekov Grand Prix, ktoré zatiaľ nemali štatút majstrovstiev. Niekoľko pretekov bolo zorganizovaných už v období pred druhou svetovou vojnou. Myšlienka zorganizovať majstrovstvá sveta uzrela svetlo sveta v roku 1947. Hneď nasledujúci rok bola formula A premenovaná na formulu 1, prispel k tomu aj fakt, že vznikla nižšia séria formula 2. V roku 1949 sa na kongrese zástupcov usporiadateľov vybralo 7 Grand Prix započítavaných do majstrovstiev sveta. Prvými pretekmi novozaložených majstrovstiev sveta bola Veľká cena Veľkej Británie v roku 1950. V prvých rokoch sa súťažilo o titul majstra sveta medzi pilotmi, až od roku 1958 sa rozdeľujú body aj medzi konštruktérmi.

Národné šampionáty pre automobily F1 sa usporadúvali medzi rokmi 1960 a 1970 v Juhoafrickej republike a Veľkej Británii. V počiatočných rokoch bol organizovaný celý rad Grand Prix, ktoré sa do majstrovstiev sveta nezapočítavali. Počas 61 ročníkov (1950-2010) sa uskutočnilo 839 Grand Prix a k nim je potrebné pridať ďalších 368 pretekov nezapočítavaných do klasifikácie majstrovstiev sveta v období medzi rokmi 1946 a 1983. Z nich bol v posledných rokoch najznámejším pretekom Race of Champions organizovaný v Brands Hatch. Vinou rastúcich nákladov na prevádzku tímov a organizáciu pretekov sa posledné preteky nezapočítané do MS uskutočnil v roku 1983. Počnúc rokom 1984 sú všetky uskutočnené preteky F1 súčasťou majstrovstiev sveta formuly 1.

Roky formovania (1950 - 1980)

Stirling Moss s monopostom Lotus– Climax pri Grand Prix Nemecka v roku 1961 na trati Nürburgring

Prvý šampionát formuly 1 bol v znamení nadvlády vozidiel Alfa Romeo a prvým majstrom sveta sa stal Giuseppe Farina s autom Alfa Romeo 158 pred svojimi tímovými kolegami Fangiom a Fagiolim. Bol to práve Fangio, ktorý v nasledujúcom roku získal svoj prvý titul vo vylepšenom modeli Alfa Romeo 159. Ďalšie štyri tituly vybojoval v nasledujúcich šiestich rokoch v rôznych automobiloch: Mercedes-Benz, Maserati a Ferrari. Jeho nadvládu prerušil len Alberto Ascari na Ferrari, ktorý sa stal prvým jazdcom, ktorý dokázal svoj titul obhájiť (1952 a 1953) a je zatiaľ posledným talianskym majstrom sveta. Stirling Moss dokázal zvíťaziť v mnohých Grand Prix, ale nikdy nezískal titul a často sa označuje za nekorunovaného kráľa.

S významnou technickou inováciou prišlo Bugatti, keď v roku 1955 do svojho prototypu Bugatti 251 znovuzaviedlo (po konštrukciách Ferdinanda Porscheho vo firme Auto Union z tridsiatych rokov 20. storočia) umiestnenie motora v strede. Bugatti s motorom v strede sa nepresadilo ale Austrálčan Jack Brabham dokázal úspešnosť tejto koncepcie vozidla, keď ako jediný pilot v histórii, dokázal triumfovať na aute vlastnej konštrukcie. Stal sa majstrom sveta v rokoch 1959 a 1960 keď sa aj podieľal na konštrukcii áut tímu Cooper Car Company a v roku 1966 už ako pilot tímu Brabham, ktorý vlastnil. Od roku 1961 už všetky automobily F1 majú motor umiestnený v strede.

Prvým pilotom britskej národnosti, ktorý získal titul majstra sveta, bol v roku 1958 Mike Hawthorn s monopostom Ferrari, zatiaľ čo automobily Vanwall získali v rovnakom roku ako prvé Pohár konštruktérov. Konštruktérsky génius Colin Chapman, projektant a neskorší zakladateľ stajne Lotus, konštruoval automobily, ktoré dominovali formule 1 v druhej dekáde jej histórie až do začiatku sedemdesiatych rokov. Dal šancu takým pilotom, akými boli Jim Clark, Jackie Stewart, John Surtees, Jack Brabham, Graham Hill či Denny Hulme. V tomto období tiež britskí piloti získali jasnú prevahu v tejto motoristickej disciplíne, keď vyhrali 12 svetových titulov v období medzi rokmi 1962 a 1973.

Mike Hawthorn s Ferrari pri Grand Prix Argentíny v roku 1958

V roku 1962 zaviedol Colin Chapman monokok (puzdro z obloženého ľahkého kovu), ktorý umiestnil do svojho Lotusu 25 namiesto klasického rúrkového rámu. Z hľadiska bezpečnosti sa tak dostal Chapmanov stroj na oveľa vyššiu úroveň. V roku 1968 prišiel Lotus tentoraz s novým sfarbením vozidla, opustil tradičnú zelenú pre britské automobily a predstavil monopost v kombinácii červenej, zlatej a bielej farby svojho sponzora – odštartovala sa tak éra sponzorstva vo formule 1. Koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov sa zmenil aj vzhľad monopostov a aerodynamika, ktorá až doteraz bola neznámym pojmom, získala na význame. Na autách sa objavili prvé krídelká a aerodynamické elementy.

V roku 1979 vznikla FISA (Fédération Internationale du Sport Automobile) ktorej prezidentom bol Jean-Marie Balestre. Známe boli predovšetkým roky sa tiahnuce spory s konkurenčnou FOCA (Formula One Constructors Association, riadenou Berniem Ecclestonom) o kontrolu nad tokom financií, plynúcich najmä z predaja televíznych práv.

Zmeny po zákaze preplňovania

Ferrari 054 V10 – motor, ktorý používalo Ferrari v roku 2004

Sezóna 2005 bola tiež koncom éry desaťvalcových motorov v F1. Desaťvalce boli najpoužívanejšou konfiguráciou od zákazu motorov s preplňovaním v roku 1989.

Až do roku 2000 sa v oblasti vývoja motorov často experimentovalo. Najúspešnejšími motormi boli Renault a Ferrari. Renault získal ako dodávateľ motorov pre iné stajne v tomto období celkovo šesťkrát Pohár konštruktérov a päťkrát doviezol pilota k titulu. Navyše v roku 2005 už s vlastným monopostom získal titul medzi jazdcami aj Pohár konštruktérov. Renault išiel vo vývoji ešte ďalej a nasadil desaťvalcový motor s uhlom rozovretia 111° v snahe znížiť ťažisko auta. Takto upravený motor používal vo monoposte R23 v sezóne 2003, ale jeho hlavný súper Ferrari bol úspešnejší s klasickým roztvorením valcov 90°. Renault sa preto v nasledujúcej sezóne vrátil k tradičnejšiemu rozloženiu, a to s uhlom 72°. Ferrari slávilo úspech predovšetkým v rokoch 1999 až 2004, keď získalo šesť pohárov konštruktérov a päť titulov medzi jazdcami.

Do sezóny 2006 nastúpili takmer všetky tímy s osemvalcovými motormi podľa nových pravidiel. Výnimka bola udelená iba tímu Minardi, ktorý nedokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na zaobstaranie motorov V8, a preto mohol používať obmedzené motory V10. Honda sa v roku 2006 predstavila ako nový tím, keď odkúpila tím BAR. Peter Sauber predal svoj tím nemeckému koncernu BMW a stajňu Jordan kúpil ruský podnikateľ Alex Shnaider a tím premenoval na Midland (ešte v priebehu roka bol tím predaný holandskej firme Spyker). Minardi získal Red Bull Racing a stal sa tak prvým majiteľom dvoch stajní, keď spravoval i Toro Rosso.

Aguri Suzuki, japonský pilot F1, kúpil v dražbe zvyšok stajne Arrows, skrachovanej v roku 2002, a založil tím Super Aguri. Sezóna 2007 priniesla ďalšie zmeny. Tou najväčšou bolo zmrazenie vývoja motorov – zákaz experimentov so základnými parametrami motora, ktoré definujú odliatok bloku, kľukový mechanizmus, počet valcov, zdvihový objem, vŕtanie, zdvih atď. Naopak pripúšťa sa vývoj tvaru spaľovacej komory, ventilových rozvodov, sania alebo trysiek na vstrekovanie paliva.

Iné jazyky
Afrikaans: Formule Een
aragonés: Formula 1
العربية: فورمولا 1
asturianu: Fórmula 1
azərbaycanca: Formula 1
Boarisch: Formel 1
беларуская: Формула-1
беларуская (тарашкевіца)‎: Формула-1
български: Формула 1
brezhoneg: Formulenn 1
bosanski: Formula 1
català: Fórmula 1
čeština: Formule 1
Cymraeg: Fformiwla Un
dansk: Formel 1
Deutsch: Formel 1
ދިވެހިބަސް: ފަންވަތް:F1
Ελληνικά: Φόρμουλα 1
English: Formula One
Esperanto: Formulo 1
español: Fórmula 1
eesti: Vormel 1
euskara: 1 Formula
فارسی: فرمول یک
suomi: Formula 1
français: Formule 1
Frysk: Formule 1
galego: Fórmula 1
עברית: פורמולה 1
hrvatski: Formula 1
magyar: Formula–1
Հայերեն: Ֆորմուլա 1
Bahasa Indonesia: Formula Satu
Interlingue: Formul Un
íslenska: Formúla 1
italiano: Formula 1
Basa Jawa: Formula Siji
ქართული: ფორმულა ერთი
қазақша: Формула-1
한국어: 포뮬러 원
Lëtzebuergesch: Formel 1
Limburgs: Formule 1
lumbaart: Formula 1
lietuvių: Formulė 1
latviešu: Formula 1
Baso Minangkabau: Formula Ciek
македонски: Формула 1
മലയാളം: ഫോർമുല വൺ
монгол: Формула-1
Bahasa Melayu: Formula Satu
Mirandés: Fórmula 1
မြန်မာဘာသာ: ဖော်မြူလာ ဝမ်း
مازِرونی: فرمول یک
Nāhuatl: Formula 1
नेपाल भाषा: फर्मुला वान
Nederlands: Formule 1
norsk nynorsk: Formel 1
norsk: Formel 1
Papiamentu: Formula 1
polski: Formuła 1
پنجابی: فارمولا ون
português: Fórmula 1
română: Formula 1
русский: Формула-1
sicilianu: Fòrmula 1
srpskohrvatski / српскохрватски: Formula 1
Simple English: Formula One
slovenščina: Formula 1
српски / srpski: Формула 1
Seeltersk: Formel 1
Basa Sunda: Formula Hiji
svenska: Formel 1
Tagalog: Formula One
Türkçe: Formula 1
татарча/tatarça: Formula-1
українська: Формула-1
Tiếng Việt: Công thức 1
West-Vlams: Formule 1
Yorùbá: Formula One
Bân-lâm-gú: Formula 1