Demencia

Demencia je získané chorobné oslabenie rozumových schopností.

Pojem demencia pochádza z  latinského „de mentia", čo znamená „odchádzajúci duchom, strácajúci na duchu či na rozume, niečo čo prišlo o myseľ“. Označuje duševnú poruchu, ktorá je charakterizovaná úbytkom kognitívnych funkcií. Postihnutie kognitívnych funkcií v dôsledku ich nedostatočného vývoja sa nazýva mentálna retardácia. Vo väčšine prípadov demencií je najprv  postihnutá pamäť. Postupne sa rozvíja porucha logického uvažovania, exekutívnych funkcií, orientácie, až dochádza k ťažkej deteriorácii intelektu. Postihnuté ale sú aj nekognitívne funkcie. Typické sú poruchy emotivity. Dochádza k výskytu patických nálad, zhoršuje sa emočná stabilita, emotivita je oploštelá, v pokročilých štádiách ochorenia dochádza k strate vyšších citov. Pacienti s demenciou môžu byť agresívni, prestávajú dodržiavať spoločenské konvencie. Tieto príznaky sa označujú ako behaviorálna a psychiatrická symptomatológia demencie (Behavioral and Psychological Symptoms of Dementia – BPSD). Demencie tak vo svojom dôsledku vedú k ťažkému úpadku osobnosti, kedy postihnutý jedinec nie je schopný vykonávať bežnú dennú rutinu a je odkázaný na starostlivosť rodiny alebo profesionálov.

História

Už okolo 2000 rokov pred Kristom si starovekí Egypťania (považujúci za sídlo mentálneho života srdce a bránicu) všimli, že vysoký vek sa často spája s významným zhoršením pamäti. Tiež antickí lekári a filozofi opisovali proces úpadku duševných schopností súvisiacich so starnutím. Platón ale predpokladal, že staroba sama o sebe nemusí byť nutne sprevádzaná zhoršovaním mentálnej kondície.

V stredoveku sa nevenovalo demencii veľa pozornosti. Ešte v 18. storočí sa slovom „demencia" označovali všetky duševné poruchy bez rozdielu. Philippe Pinel začal pojem používať pre označenie rôznych chorôb spojených s deterioráciou pamäti a Jean Etienne Esquirol neskôr rozlíšil vrodenú „idiociu“ a získanú demenciu. Demenciu opísal ako chorobu mozgu (centrum duševného života sa už presunulo do mozgu) „charakterizovanú zhoršením súcitnosti, inteligencie a vôle.“ S prácou Paula Eugena Bleuera sa pojem ustálil na označenie stavu, ktorý znamená stratu poznávacích, emocionálnych a sociálnych schopností.

Predpoklad,že demencia je normálna súčasť starnutia ale pretrval až do 20. storočia. Neuvažovalo sa o tom, že by príčinou tohto stavu mohlo byť ochorenie, respektíve skupina ochorení. [1] Je nutné zdôrazniť, že demencia je choroba a naopak starnutie neznamená byť dementný. [2]

Iné jazyky
Alemannisch: Demenz
العربية: خرف
azərbaycanca: Demensiya
беларуская: Дэменцыя
беларуская (тарашкевіца)‎: Дэмэнцыя
български: Деменция
bosanski: Demencija
català: Demència
čeština: Demence
Cymraeg: Gorddryswch
dansk: Demens
Deutsch: Demenz
Zazaki: Demans
Ελληνικά: Άνοια
English: Dementia
Esperanto: Demenco
español: Demencia
eesti: Dementsus
euskara: Dementzia
فارسی: زوال عقل
suomi: Dementia
français: Démence
Frysk: Demintens
Gaeilge: Néaltrú
galego: Demencia
Avañe'ẽ: Tarova
ગુજરાતી: ડિમેન્શિયા
עברית: שיטיון
hrvatski: Demencija
magyar: Demencia
Հայերեն: Մարազմ
Bahasa Indonesia: Demensia
italiano: Demenza
日本語: 認知症
қазақша: Алжу
한국어: 치매
Kurdî: Demenza
Latina: Dementia
Lëtzebuergesch: Demenz
Limburgs: Verkiensje
lietuvių: Silpnaprotystė
latviešu: Plānprātība
македонски: Деменција
മലയാളം: മേധാക്ഷയം
Bahasa Melayu: Demensia
Malti: Demenzja
Nederlands: Dementie
norsk: Demens
polski: Otępienie
پښتو: عقل زوال
português: Demência
русский: Деменция
sicilianu: Demenza
Scots: Dementia
srpskohrvatski / српскохрватски: Demencija
Simple English: Dementia
slovenščina: Demenca
Soomaaliga: Xusuusla'aanta
shqip: Demenca
српски / srpski: Деменција
Basa Sunda: Déménsia
svenska: Demens
Kiswahili: Dimenshia
தமிழ்: மறதிநோய்
Tagalog: Demensiya
Türkçe: Demans
українська: Деменція
اردو: زوال عقل
Tiếng Việt: Suy giảm trí nhớ
Vahcuengh: Binghfatmwnh
中文: 失智症
粵語: 痴呆