Dávidova hviezda

Dávidova hviezda

Dávidova hviezda (hebr. מגן דוד‎, magen David, čiže Dávidov štít), je jeden zo symbolov judaizmu a židovského národa. Má formu hexagramu – šesťcípej hviezdy pozostávajúcej z dvoch rovnostranných trojuholníkov. Podľa židovskej tradície bol tento symbol namaľovaný alebo vyrytý na štítoch bojovníkov kráľa Dávida. V skutočnosti je nežidovského pôvodu a s judaizmom začal byť spájaný až v stredoveku. Neskôr získal aj mesianistický význam. Dnes sa Dávidova hviezda nachádza na vlajke štátu Izrael. Je tiež symbolom sionistického hnutia.

Pôvod Dávidovej hviezdy

Dávidova hviezda na obale Leningradského kódexu

Hexagram pôvodne nebol špecificky židovským symbolom, ale všeobecne používaným (a nábožensky interpretovaným) geometrickým obrazcom, podobne ako napríklad pentagram alebo svastika. V súvislosti s Židmi sa Dávidova hviezda po prvýkrát objavuje na židovskej pečati zo 7. storočia pred Kr., ktorá bola objavená v meste Sidon. Našla sa aj v niekoľkých synagógach z doby druhého Chrámu (515 pred Kr. – 70 po Kr.), tam však zrejme plnila skôr funkciu dekoratívneho motívu (v helenistickej dobe inak obľúbeného), než špecificky židovského symbolu.

V židovskom náboženskom kontexte sa Dávidova hviezda po prvýkrát objavuje na náhrobnom kameni z juhotalianskeho mesta Taranto, ktorý pochádza asi z 3. storočia po Kr. V rabínskej literatúre sa vôbec nespomína; prvá zmienka o nej sa nachádza v spise karaitu Jehudu Hadasiho Eškol ha-kofer z polovice 12. storočia. V kapitole 242 sa uvádza: Mezuzu chránia siedmi anjeli, Michael, Gabriel atď. (...) Hospodinovo meno ťa bude chrániť. A takisto onen symbol, ktorý sa nazýva Dávidov štít, (napísaný) pri každom anjelovi a na konci mezuzy...“ V ranom stredoveku bola teda Dávidova hviezda používaná – a nielen medzi Židmi, ale aj medzi kresťanmi a moslimami – ako talizman proti démonom. Začiatkom 14. storočia stotožnil David ben Jehuda, vnuk Rambana, vo svojom komentári k mystickému textu Zohar Dávidovu hviezdu so symbolom, ktorý používal na ochranu proti zlým duchom kráľ Dávid. Vďaka tomu sa na ňu nabalila ďalšia významová vrstva – kráľ Dávid je stelesnením židovskej nezávislosti a zároveň mesiášskeho očakávania.

Ako ochranný symbol sa Dávidova hviezda používala tiež v rukopisoch – možno ju nájsť aj v najstaršom dochovanom exemplári masoretského textu hebrejskej Biblie, tzv. Leningradskom kódexe približne z roku 1010.

Iné jazyky
العربية: نجمة داود
azərbaycanca: Davud ulduzu
беларуская: Зорка Давіда
беларуская (тарашкевіца)‎: Зорка Давіда
български: Давидова звезда
brezhoneg: Steredenn David
čeština: Davidova hvězda
Deutsch: Davidstern
English: Star of David
Esperanto: Stelo de Davido
français: Étoile de David
עברית: מגן דוד
Հայերեն: Դավթի աստղ
Bahasa Indonesia: Bintang Daud
italiano: Stella di David
日本語: ダビデの星
한국어: 다윗의 별
latviešu: Dāvida zvaigzne
Bahasa Melayu: Bintang Daud
Nāhuatl: David Cītlalli
Nederlands: Davidster
norsk nynorsk: Davidsstjerne
português: Estrela de Davi
sicilianu: Stidda di David
srpskohrvatski / српскохрватски: Davidova zvijezda
Simple English: Star of David
slovenščina: Davidova zvezda
српски / srpski: Давидова звезда
українська: Зірка Давида
Tiếng Việt: Ngôi sao David
ייִדיש: מגן דוד
中文: 大衛星