Archeológia

Rímske divadlo, Alexandria, Egypt

Archeológia (z gr. ἀρχαῖος (archaios) = pradávny; λόγος (logos) = slovo, prejav, systém) je spoločenská veda zaoberajúca sa štúdiom ľudskej minulosti vyhľadávaním, odkrývaním, dokumentáciou, analýzou a interpretáciou artefaktov a ekofaktov, architektúr, ľudských pozostatkov a historického reliéfu.

Cieľom archeológie je dokumentovať a objasňovať pôvod a vývoj ľudskej kultúry, kultúrnej histórie, kultúrnej evolúcie, ľudského správania a skúmať interakciu človeka s jeho prírodným prostredím, ako aj skúmať špecifické sociálne, kultúrne a kultové javy a vzťahy.

Archeológia je jedinou disciplínou s vypracovanou metodológiou, teóriou a terminológiou na získavanie a interpretáciu ľudskej minulosti cez skúmanie materiálnych pozostatkov (artefaktov, ekofaktov). Je tak najvýznamnejšou vedou informujúcou o ľudskej minulosti v obdobiach pred vynájdením písma, pričom v starovekých, stredovekých aj novovekých spoločnostiach disponujúcich písmom výrazne pomáha k dokresleniu širšieho obrazu, prípadne umožňuje sledovať prejavy ľudskej kultúry, ktorým v písomnostiach nie je venovaná pozornosť (každodenný život, odievanie, bývanie, nástroje, výstroj a výzbroj, príprava a spracovávanie potravy, pochovávanie, zásahy do krajiny a zmeny prírodného prostredia, demografia).

História archeológie

Archeológia vznikla z počiatočného zberateľského záujmu o predmety z dávnych čias „pred potopou“, zo záujmu o staroveké pamiatky (Rím, Grécko), štúdiom starovekých literárnych textov (antickí autori, biblia) a v neposlednom rade zo snáh o národné obrodenie a návrat ku koreňom počas romantizmu, teda v prvej polovici 19. storočia.

Vývoj európskej archeológie by sme mohli rozdeliť do troch etáp[1].:

  • starožitnické (zhruba do roku 1836, kedy Ch. Thomsen zaviedol tzv. dreiperioden system)
  • archeologické (empirické, zhruba do konca 2. svetovej vojny)
  • syntetické (dodnes)

Pojem archeológia po prvýkrát použil grécky historik Thoukydides, ktorý je považovaný za zakladateľa vedeckého dejepisu. Pod týmto pojmom sa rozumelo všetko staré. V 2. storočí sa však úplne vytratil z literatúry až do obdobia renesancie, od kedy sa začala kryštalizovať novodobá náplň tohto pojmu [1].

Prvé rozdelenie doby, voľakedy označovanej ako „pred potopou“, zaviedol v roku 1836 Dán Christian Jürgensen Thomsen, kustód kráľovského múzea v Kodani. Na základe surovín, ktoré človek využíval, rozdelil pravek na kamennú dobu, bronzovú dobu a železnú dobu. Thomsen tento systém sám nevymyslel, len ho uviedol do praxe.

Neskôr sa kamenná doba rozdelila na staršiu – paleolit (lovci mamutov) a mladšiu – neolit (prví poľnohospodári). Medzi nimi umiestnili mezolit – dobu prechodnú, dnes pokladanú za súčasť paleolitu. V Európe pribudla medená doba nazývaná eneolit.

Bronzová doba sa delí na staršiu, strednú, mladšiu a neskorú.

Železná doba sa delí tiež na staršiu – halštatskú dobu (nazvanú podľa náleziska Hallstatt v Rakúsku) a mladšiu – laténsku dobu.

Nasleduje doba rímska, po nej sťahovanie národov; včasný, vrcholný a neskorý stredovek a novovek. K periodizácii pozri aj: Dejiny

Iné jazyky
Afrikaans: Argeologie
Alemannisch: Archäologie
አማርኛ: ሥነ ቅርስ
aragonés: Arqueolochía
العربية: علم الآثار
asturianu: Arqueoloxía
azərbaycanca: Arxeologiya
башҡортса: Археология
Boarisch: Archäologie
žemaitėška: Arkeuoluogėjė
беларуская: Археалогія
беларуская (тарашкевіца)‎: Археалёгія
български: Археология
brezhoneg: Arkeologiezh
bosanski: Arheologija
català: Arqueologia
Cebuano: Arkeyolohiya
čeština: Archeologie
kaszëbsczi: Archeòlogijô
Cymraeg: Archaeoleg
dansk: Arkæologi
Deutsch: Archäologie
Zazaki: Arkeolociye
Ελληνικά: Αρχαιολογία
emiliàn e rumagnòl: Archeologî
English: Archaeology
Esperanto: Arkeologio
español: Arqueología
euskara: Arkeologia
estremeñu: Arqueologia
suomi: Arkeologia
français: Archéologie
furlan: Archeologjie
Frysk: Archeology
Gàidhlig: Àrc-eòlas
galego: Arqueoloxía
客家語/Hak-kâ-ngî: Kháu-kú-ho̍k
hrvatski: Arheologija
Kreyòl ayisyen: Akeyoloji
magyar: Régészet
interlingua: Archeologia
Bahasa Indonesia: Arkeologi
Interlingue: Archeologia
íslenska: Fornleifafræði
italiano: Archeologia
日本語: 考古学
Basa Jawa: Arkéologi
ქართული: არქეოლოგია
Qaraqalpaqsha: Arxeologiya
қазақша: Археология
kalaallisut: Ittarnisarsiorneq
ភាសាខ្មែរ: បុរាណវិទ្យា
한국어: 고고학
kurdî: Arkeolojî
Кыргызча: Археология
Latina: Archaeologia
Ladino: Arkeolojiya
Lëtzebuergesch: Archeologie
Lingua Franca Nova: Arceolojia
Limburgs: Archeologie
Ligure: Archeologia
lietuvių: Archeologija
latviešu: Arheoloģija
олык марий: Археологий
македонски: Археологија
монгол: Археологи
Bahasa Melayu: Arkeologi
Mirandés: Arqueologie
Napulitano: Archeologgia
Plattdüütsch: Archäologie
Nedersaksies: Ooldheaidkeunde
नेपाल भाषा: पुरातत्व
Nederlands: Archeologie
norsk nynorsk: Arkeologi
norsk: Arkeologi
Nouormand: Archéologie
occitan: Arqueologia
Livvinkarjala: Arheolougii
Picard: Arkéolodjie
polski: Archeologia
português: Arqueologia
română: Arheologie
русский: Археология
русиньскый: Археолоґія
саха тыла: Археология
sicilianu: Archioluggìa
srpskohrvatski / српскохрватски: Arheologija
Simple English: Archaeology
slovenščina: Arheologija
српски / srpski: Археологија
Basa Sunda: Arkéologi
svenska: Arkeologi
Kiswahili: Akiolojia
tetun: Akarolojia
Türkmençe: Arheologiýa
Tagalog: Arkeolohiya
Tok Pisin: Akiolosi
Türkçe: Arkeoloji
українська: Археологія
اردو: آثاریات
oʻzbekcha/ўзбекча: Arxeologiya
vèneto: Archiołogia
Tiếng Việt: Khảo cổ học
West-Vlams: Archeologie
Volapük: Vönotav
Winaray: Arkeyolohiya
მარგალური: არქეოლოგია
ייִדיש: ארכעאלאגיע
Zeêuws: Archeolohie
中文: 考古学
Bân-lâm-gú: Khó-kó͘-ha̍k
粵語: 考古