Úradný jazyk

Úradný jazyk je jazyk stanovený zákonom pre komunikáciu medzi a s úradmi, vrátane školstva, na určitom území (v štáte, závislom území, regióne). Pojem nie je obsahovo zhodný s pojmom štátny jazyk, ale vo väčšine štátov sa úradný jazyk chápe ako identický so štátnym jazykom.

V prvom rade je to jazyk ústavy, preto krajiny bez kodifikovanej ústavy nemajú oficiálny jazyk. Vo väčšine prípadov je úradný jazyk aj hlavný národný a najpoužívanejší jazyk štátu. Zákony niektorých štátov alebo štátnych celkov vyžadujú, aby boli vládne dokumenty prekladané aj do iných jazykov.

Približne polovica štátov sveta má oficiálny jazyk. Niektoré majú iba jeden oficiálny jazyk, ako napríklad Albánsko, Francúzsko alebo Litva, napriek tomu, že v týchto štátoch sa používajú aj iné pôvodné jazyky. Niektoré majú viac oficiálnych jazykov, napríklad: Afganistan, Bielorusko, Belgicko, Bolívia, Kanada, Eritrea, Fínsko, India, Pakistan, Paraguaj, Južná Afrika a Švajčiarsko.

V niektorých štátoch, ako napríklad Taliansko, Palau, Filipíny, Rusko a Španielsko, je len jediný štátny oficiálny jazyk, ale menšinové jazyky sa používajú ako úradné v určitých regiónoch. Na druhej strane, niektoré štáty, ako napríklad Švédsko, Tuvalu, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty, nemajú oficiálny jazyk. Namiesto toho sa v mnohých prípadoch (zákony, vládne nariadenia a pod.) používa de facto hlavný jazyk. Úradný jazyk niekedy nie je jazykom, ktorý sa používa pri výučbe.

Oficiálne jazyky niektorých bývalých kolónií, hlavne francúzština a angličtina, nie sú ani národnými ani najpoužívanejšími jazykmi. Opačným príkladom je írčina, ktorá je aj národným aj prvým oficiálnym jazykom Írska, no napriek tomu ju používa menej ako tretina Írov. Angličtina, ktorá je najčastejším oficiálnym jazykom, je podľa článku 8 Ústavy Írska označená ako 'druhý oficiálny' jazyk Írska.

V niektorých štátoch a ich častiach je otázka oficiálneho jazyka vážnym politickým problémom.

  • zdroj

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Official language na anglickej Wikipédii.

Iné jazyky
Afrikaans: Amptelike taal
Alemannisch: Amtssprache
አማርኛ: የስራ ቋንቋ
aragonés: Idioma oficial
العربية: لغة رسمية
asturianu: Llingua oficial
azərbaycanca: Dövlət dili
башҡортса: Рәсми тел
Boarisch: Amtssproch
žemaitėška: Valstībėnė ruoda
беларуская: Афіцыйная мова
беларуская (тарашкевіца)‎: Афіцыйная мова
български: Официален език
Bahasa Banjar: Bahasa rasmi
brezhoneg: Yezh ofisiel
bosanski: Službeni jezik
qırımtatarca: Resmiy til
čeština: Úřední jazyk
Deutsch: Amtssprache
ދިވެހިބަސް: ރަސްމީ ބަސް
Ελληνικά: Επίσημη γλώσσα
Esperanto: Oficiala lingvo
español: Idioma oficial
estremeñu: Luenga oficial
فارسی: زبان رسمی
Gàidhlig: Cànan Oifigeil
客家語/Hak-kâ-ngî: Kôn-fông ngî-ngièn
עברית: שפה רשמית
हिन्दी: राजभाषा
hrvatski: Službeni jezik
interlingua: Lingua official
Bahasa Indonesia: Bahasa resmi
日本語: 公用語
Basa Jawa: Basa resmi
қазақша: Ресми тіл
ភាសាខ្មែរ: ភាសាផ្លូវការ
ಕನ್ನಡ: ರಾಜಭಾಷೆ
한국어: 공용어
къарачай-малкъар: Официал тил
Кыргызча: Расмий тил
Lëtzebuergesch: Offiziell Sprooch
Limburgs: Officieel taol
latviešu: Valsts valoda
олык марий: Кугыжаныш йылме
Baso Minangkabau: Bahaso rasmi
македонски: Службен јазик
मराठी: राजभाषा
Bahasa Melayu: Bahasa rasmi
مازِرونی: رسمی زوون
Nāhuatl: Tecpantlahtolli
Napulitano: Lengua ufficiale
Plattdüütsch: Amtsspraak
Nederlands: Officiële taal
norsk nynorsk: Offisielt språk
پښتو: رسمي ژبه
português: Língua oficial
Runa Simi: Tukri simi
саха тыла: Ил тыл
sicilianu: Lingua ufficiali
srpskohrvatski / српскохрватски: Službeni jezik
Simple English: Official language
slovenščina: Uradni jezik
српски / srpski: Службени језик
Seeltersk: Amtssproake
Basa Sunda: Basa resmi
Kiswahili: Lugha rasmi
ślůnski: Urzyndowo godka
Türkçe: Resmî dil
татарча/tatarça: Рәсми тел
українська: Державна мова
oʻzbekcha/ўзбекча: Davlat tili
吴语: 官方語言
მარგალური: სახენწჷფო ნინა
中文: 官方语言
Bân-lâm-gú: Koaⁿ-hong gí-giân
粵語: 法定語言